8 vecí, ktoré mamičkám prekážajú, ale hanbia sa to (väčšinou) povedať nahlas

Netipujte pohlavie

To posledné, po čom túžim, je počuť, že môj chlapček ako buk je sladká princezná. A vedzte, že sa ma to dotkne. Práve tak sa ma dotkne, keď sa pri nakúkaní do kočiarika na pohlavie môjho bábätka spýtate. Čo ste slepí? Je to predsa poriadny chlap! Keď vám nenapovie oblečenie dieťaťa ani ďalšie indície a nie ste si istí, radšej zvoľte neutrálnu vetu ako: „To je ale nádherné bábätko.“ Možno klišé, ale rozhodne tým nič nepokazíte a vyhnete sa trapasu aj vražednému pohľadu matky.

Umývajte si ruky

Nedotýkajte sa tváre a ručičiek môjho bábätka, kým si predtým neumyjete ruky! A priamo tu a teraz! Čo z toho, že ste sa ráno sprchovali, keď ste cestou k nám ohmatali niekoľko špinavých kľučiek od dverí a držadiel v autobuse, električke či v metre. Ani s názorom, že dieťa by malo prísť do styku s najrôznejšími choroboplodnými zárodkami z dôvodu posilňovania imunity, u mňa nepochodíte. Bohvie, na čo všetko ste siahali. Takže ak sa chcete môjho drobčeka dotýkať, umyť!

Nedávajte môjmu dieťaťu cmúľať svoj palec

Aj keď však máte ruky úplne vymydlené, nikdy môjmu dieťatku nestrkajte prst do ústočiek. Možno sa po ňom samo naťahuje a vám to príde roztomilé, možno ho chcete utíšiť, pretože mu rastú zúbky a potrebuje niečo hrýzť. Nič z toho vás však neoprávňuje na to, aby ste mu dávali cmúľať a „ohrýzať“ svoj prst. Táto záležitosť je skrátka príliš osobná na to, aby ste boli jej súčasťou. Toto právo je vyhradené iba matke. Požiadajte ma o hračku, ktorú dieťatku budete iba pridržiavať. Toto je v poriadku.

Nepribližujte sa, keď ste chorí

Spomeňte si, aké to boli muky, keď bolo vaše bábätko choré. Takže ak v sebe máte aspoň trochu ohľaduplnosti, nebudete sa k tomu môjmu s nádchou a kašľom približovať alebo ho dokonca bozkávať. To isté, samozrejme, platí i pre vaše dieťa. Ak je choré, radšej zostaňte doma. Vysvetliť batoľaťu, že nesmie bábätko „pusinkovať“, je takmer nemožné.

Čítajte tiež:

• Chcete vedieť, čo sa vám vaše bábätko snaží „povedať“? Rozšifrujte jeho signály
• Neuveriteľné schopnosti novorodencov
• Bábätko je na svete. Čo by vás mohlo prekvapiť?

Nekritizujte

Prosím, nehovorte mi, že moje dieťa bude mať zápal pľúc, pretože nemá ponožky, alebo že bude rozmaznané, pretože ho často pestujem na rukách. Nie je to vaše dieťa, je to moje dieťa a moje pravidlá. Zdržte sa všetkých „dobre“ mienených poznámok a rodičovských rád, ak si ich sama nevyžiadam. Aj keď to nemyslíte zle, môžem si pod salvou vašej „slovnej pomoci“ pripadať ako neschopná matka, čo mi na psychickej spokojnosti rozhodne nepridá. Až si nebudem vedieť poradiť, spýtam sa.

Nedeste ma

Rovnako ako tehotná žena nechce počuť hrôzostrašné historky o dlhom a náročnom pôrode, ja ako matka nechcem počuť najrôznejšie hororové príbehy o tom, čo všetko sa môže deťom prihodiť a aké ochorenia ich môžu postretnúť. Už takto som zo svojej novej roly nervózna a o svojho drobčeka sa bojím vo dne v noci. Potrebujem slová povzbudenia, zdieľajte so mnou pekné spomienky, všetko ostatné si však nechajte pre seba.

Nepýtajte sa na nič intímne

„Ty ešte dojčíš?“ „Jéj, ty už nedojčíš?“ „Môžem sa pozrieť, ako dojčíš?“ Tak tieto otázky vážne nechcem počuť. Možno to nemyslíte zle, máte skrátka len starosti, ale dojčenie je intímna záležitosť a nehodlám to s nikým verejne preberať. Je len moja vec, ako dlho budem svoje dieťa dojčiť, prípadne nedojčiť. Nechcem svoje rozhodnutia nikomu vysvetľovať, pred nikým ich obhajovať, nechcem počúvať, že som azda pre to zlá matka. Keď sa budem chcieť zdôveriť, urobím to.

Nepoznáme sa? Nechcite moje dieťa držať na rukách

To, že sa niekde stretneme, stojíme v rovnakom rade a dáme sa do reči, vás ešte neoprávňuje na to, aby ste sa dožadovali pestovania môjho dieťaťa. Ste jednoducho cudzí! Nikdy sa môjho dieťaťa sami bez dovolenia nedotýkajte, nikdy sa ma ani nepýtajte, či si ho môžete vziať na ruky. Privediete ma tým do nepríjemnej situácie a asi budem musieť byť nezdvorilá. A to predsa nechcete zažiť.