Svadba ako prežitý rituál?
Ako oko v hlave opatrujem vo svojej knižnici knihu profesora Antonína Vaňka, vydanú v roku 1971. Tá kniha sa volá „Príznaky krízy manželskej rodiny“ a i po 37 rokoch od jej vydania by som z nej vypustil len niektoré citáty z Bedřicha Engelsa, ktoré tam boli zaradené ako povinný prvok vtedajšej doby. Ináč majú všetky kapitoly nadčasovú platnosť a neostáva nič, len ľutovať, že sa všetky jej tézy nevmestia na stránky tejto internetovej poradne.
Zdroj: archiv redakceRovnako ako pred mnohými storočiami, tak ani počas Rakúsko-Uhorska, počas prvej republiky, počas vojny, počas komunizmu ani počas kapitalizmu nie je možné svadbu označiť za nejaký prežitok. Manželstvo nevzniklo pôvodne s cieľom uspokojovania sexuálnych potrieb a ani dnes to nie je jeho hlavnou náplňou. Samozrejme, ide o sexuálne partnerstvo, ale triezvy úsudok hovorí, že je to predovšetkým zmluva o spoločnom hospodárení najmä v spojitosti s výchovou potomkov. Komunisti i kapitalisti sa v dojemnej zhode podpisujú pod heslo „rodina – základ štátu“.
Muž verzus žena
Rodina harmonizuje dve protichodné tendencie muža a ženy. Zatiaľ čo muž má snahu rozmnožovať svoj genetický materiál po čo možno najširšom biologickom teréne, splodiť čo najviac detí s čo najviac ženami, žena sa usiluje získať zodpovedného živiteľa a ochrancu pre seba a svoje potomstvo.
Odtiaľto pramení oveľa väčšia túžba muža po sexuálnych avantúrach, nevere alebo aspoň občasnom „odskočení“ a naproti tomu tendencia ženy „držať si otecka doma“. Muž si na to vyberá mladú, plodnú a sexuálne atraktívnu partnerku, žena takisto zdravého, statného a takého, ktorý má dobrý „prístup k zdrojom“.
Konto namiesto oštepu
Dnes to už neznamená istú mušku alebo dobre nabrúsený oštep, ale skôr tučné bankové konto a nabitú peňaženku. Niektoré ženy potom volia premyslený postup takzvanej „zmiešanej reprodukčnej stratégie“ : za manžela si vezmú toho bohatého a dieťa splodia s tým zdravým. Dôkazom toho sú manželky vysokopostavených bankárov a politikov, ktoré otehotnejú so svojím bodygardom.
Manželstvo tak mužské a ženské protichodné úsilie zosúlaďuje. A je úplne jedno, či je to zmluva uzatvorená s Bohom, pred domorodým šamanom alebo starostom. Je jedno, či je spečatená kurióznymi obradmi, snubným prsteňom alebo pečaťou. Bohužiaľ, niekedy sa uzatvára len podaním ruky, ako obchodné zmluvy v Amerike, ale tento postup v sebe nesie riziko ľahšieho vykĺznutia, pretože, čo nie je napísané, to nie je dané. V niektorých spoločenstvách sa to už akosi dopredu zabezpečuje zásnubami, čo sa z právneho hľadiska môže označiť ako „zmluva o budúcej zmluve“.
Svadba z rozumu
V histórii ľudstva sa vo väčšine spoločností uzatvárajú skôr manželstvá z rozumu, ako manželstvá z lásky. Naša spoločnosť je teda akousi výnimkou. Rovnako je to aj s mnohoženstvom. Aj v tomto je naša židovsko-kresťanská monogamná ideológia z celosvetového hľadiska v menšine. Väčšina výskumov sa nápadne zhoduje v poznatku, že manželstvo z rozumu podopreté ekonomickými záujmami je trvalejším zväzkom ako manželstvo uzatvorené „iba“ z citovej náklonnosti, vzájomných sympatií a lásky.
Zdajú sa vám tieto moje vyjadrenia cynické, zbavené lásky a príliš ekonomické? Áno, hovorí zo mňa štúdium mnohých odborných dokumentov, rozvodových štatistík a dlhoročná prax súdneho znalca. Neochudobňujme však najmä mladých ľudí o poéziu lásky. Určite aj sexuálna harmónia prispieva k manželskému šťastiu a spokojnosti. Nie je však faktorom jediným. Ale to už je asi náplňou ďalšej otázky.
Literatúra: Vaněk, A.: Příznaky krize manželské rodiny, St. pedagog. nakl. Praha, 1971.
