Čo s nami urobí svadba?

Či chceme, či nie, biológia aj spoločnosť nás predurčujú na párové spolužitie. V istom štádiu nášho života prichádzajú podnety, ktoré nás nútia opustiť individuálne postoje a začať uvažovať párovo. To znamená, prejsť zo zamilovanosti a „chodenia” s niekým k zodpovednému intímnemu párovému vzťahu.

Keď sa z „ja” stane „my”

Aj napriek tomu, že tradície dnes už nemajú taký význam, odveké rituály nám pomáhajú práve v týchto prechodných obdobiach opustiť to minulé a začať nové. Takým rituálom je, samozrejme, aj svadba, keď sa z „ja” stáva „my”.

Keby to bolo také jednoduché, pravdepodobne by sa význam svadieb nezmenšoval a nepribúdalo by tých, ktorí svadbu odmietajú. Pretože však čoraz viac ľudí spolu žije bez „papiera”, je pravdepodobné, že tento rituál už skutočne nepotrebujú. Omnoho významnejšie pre nich môže byť napríklad spoločné bývanie.

Niekomu patriť

Svadba teda už zostáva skôr v symbolickej rovine. Asi tu pretrváva stále aj patriarchálny pohľad. Žena preberá mužovo priezvisko – v Slovenskej republike navyše s príponou -ová – teda že k nemu patrí, je jeho. Tento fakt môže mnohé ženy popudiť. Sú vychovávané v modernej dobe, keď feminizmus a emancipácia zrejme dosahujú vrchol, majú často vysoké vzdelanie, sú to individuality a nechcú sa vzdať svojho mena a „niekomu patriť”.

Ale mnoho žien to cíti inak a tradičné, teda patriarchálne vnímanie svadby a to, že niekomu „patria”, im vôbec neprekáža. Naopak, sú pyšné a hrdo sa k svojmu mužovi hlásia. Zakladajú novú rodinu, ktorá je ucelená, a budujú si nové tradície.

Svadba by mala znamenať vstup do trvalého zväzku. Znovu sa však musíme pozrieť súčasným okom a konštatovať, že vstup do trvalého zväzku môže byť uskutočnený úplne iným rituálom a mnoho párov už svadbu ako nejaký predel nevníma. Späť však k tej „trvalosti”.

Čítajte tiež:

• Prečo sa muži nechcú ženiť?
• Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
• Ozvláštnite si svadbu

Koniec vzrušenia?

Vstup do manželstva ako do trvalého zväzku je práve to, čo môže odradzovať. Mnoho ľudí si trvalosť spája s nudou obyčajného dňa. Každý z nás do určitej miery túži po zážitkoch, najmä po tých nevšedných.

Kúzlo života však spočíva v nachádzaní radosti a spokojnosti práve v tých obyčajných, všedných dňoch. Tešiť sa len na dovolenku je veľmi obmedzujúce. Povahová črta tzv. novelty-seeking, čiže vyhľadávanie nového, máme však každý rozvinutý inak. Tí, ktorí ho majú rozvinutý extrémne, budú trvalý vzťah udržiavať len s veľkými ťažkosťami. Tí, ktorí ho majú rozvinutý málo, budú mať prácu uľahčenú, ale zase môžu byť pre partnera „málo zábavní”.

Svadba či akýkoľvek iný rituál vstupu do trvalého partnerského vzťahu je mostík na ceste od zamilovanosti a intenzívnych individuálnych zážitkov k vytrvaniu, zodpovednosti a dlhodobému hľadaniu spoločných dojmov a skúseností. Je to vlastne umenie v hľadaní radosti bežných, všedných dní. A tých je v živote viac.