K pôrodu? Len s mamičkou!

Odporúčania mnohých odborníkov hovoria jasným a stále silnejúcim hlasom: Páni, sprevádzajte svoje dámy k pôrodu, je to dobré nielen pre vás, ale aj pre vaše ženy a deti.

Iste, prospešné to síce je, avšak len vtedy, ak sa na tom všetci zúčastnení dobrovoľne zhodnú. Novorodenca, pochopiteľne, nepočítam, aj keď oň ide predovšetkým. Ale pretože občas sa ľudia nezhodnú, objavuje sa v našich pôrodniciach ešte jeden nenápadný fenomén, doteraz nie príliš preskúmaný. Niektoré rodičky sú pri pôrode sprevádzané vlastnými matkami.

Materská koalícia?

Neprináleží mi súdiť, dôvody totiž môžu byť rôzne. Napriek tomu sa dajú v tomto rozložení síl vo chvíli, ktorá v podstate vytvára rodinu, vysledovať isté signály do budúcnosti. Prinajmenšom ide o koalíciu dcéry s matkou, ktorá dostala prednosť pred okolitým svetom a ten môže zahŕňať nielen vlastného manžela, ale aj sestry, bratov, kamarátky, švagriné, atď.

Ak manžel účasť pri pôrode vyslovene odmietol, nikto iný sa neponúkol a žena nechce rodiť sama, je účasť matky akýmsi kompromisom a skutočne nemusí znamenať nič viac ako ponúknutú podporu zo strany rodinného príslušníka. I v tomto prípade si však myslím, že niektoré mamičky nie sú príliš schopné zachovať pokoj a rozvahu a vo vzniknutej stresovej situácii majú tendencie správať sa k svojej dcére znovu ako k dieťaťu. Navyše niekedy sa tak môžu správať aj k personálu, čo je tá horšia možnosť. Historky o tom, „ako ja som rodila teba“, rovnako na pohode nepridajú a nie sú tým pravým orechovým, čo by mala rodička počúvať.

Varovný signál

Ak si žena sama vyberie svoju matku, aby ju sprevádzala pri pôrode a uprednostní ju pred vlastným manželom, ktorý by jej inak rád robil spoločnosť, považujem to za pomerne zreteľný varovný signál, ktorý hovorí jasnou rečou. Keď o niečo pôjde, budem to riešiť s matkou, nie s tebou. Hranice novej, utvárajúcej sa rodiny a väzieb medzi jej jednotlivými členmi sú rozložené asymetricky v neprospech muža. Ten hrá pravdepodobne vo vzťahu len druhé husle, čo sa časom prejaví aj na práve sa rodiacom potomkovi. Čaká ho zrejme ženský svet s pokriveným obrazom o mužských polaritách prežívania a fungovania.

Pravdu má vždy mamička?

Poslednou a zároveň najhroznejšou možnosťou je, ak sa obaja partneri dohodnú na podobe pôrodu a súhlasia s tým, že otec dieťaťa bude rodičku sprevádzať a bude jej oporou. A v tej chvíli do celej záležitosti vstúpi matka a rozhodne inak. Pevne dúfam, že je táto alternatíva predovšetkým výplodom mojej fantázie ako nejakou bežnou realitou. Vzťahy, v ktorých dostáva vonkajšie prianie matky prednosť pred internými dohodami a potrebami, sú nepevné, nestabilné a len ťažko sa im dá prorokovať šťastná a sľubná budúcnosť. Všetci vieme, že mamičky to s nami myslia dobre, ale dospelí sme práve na to, aby sme vedeli, že najlepšie to so sebou myslíme my samotní.

Osobne sa preto domnievam, že za istých okolností je prítomnosť matky pri rodiacej dcére prijateľná, ale ak existuje iná možnosť, zrejme by som volil práve tú.