Svet ticha

Svetová zdravotnícka organizácia považuje hluchonemosť za druhé najťažšie postihnutie, hneď za mentálnym. Právom. Svet ticha, kde máte len veľmi obmedzený prístup k informáciám bez tlmočníka, si počujúci len ťažko dokážu predstaviť.

A čo potom tehotná nepočujúca? Už samotný pôrod je stresujúcim momentom, obavy, či bude bábätko v poriadku, ako zvládne starostlivosť o novorodenca, novú životnú úlohu. V Ústave pre matku a dieťa v Prahe-Podolí o tom vedia svoje. Zriadili tu unikátne centrum pre nepočujúce rodičky. Hovorili sme o ňom s MUDr. Helenou Slavíkovou.

Inšpirácia prišla zvonka

„Od roku 2004, keď naše centrum vzniklo, u nás porodilo asi 35 nepočujúcich mamičiek. Starostlivosť o takúto rodičku sa z medicínskeho hľadiska nelíši od starostlivosti o bežnú zdravú mamičku, je to skutočne hlavne otázka komunikácie, citlivého prístupu,“ vysvetľuje MUDr. Slavíková.

„Napokon inšpirovali nás samotné tehotné. Chýbal im ústretový prístup, záujem o ich hendikep. Preto sme sa začali v Podolí učiť znakovú reč a zaoberať sa možnosťou, ako nepočujúcim ženám pomôcť. Dnes tu máme približne 14 zdravotníkov, ktorí vedia znakovať, ale poznáte to. Je to to isté ako s akýmkoľvek cudzím jazykom. Keď ho denne nepoužívate, zabúdate. Priznám sa, že neznakujem dokonale, ale rodičky ocenia už snahu. Ide hlavne o to naučiť sa s nimi zaobchádzať, vedieť, že netreba kričať, ale pomaly a zrozumiteľne artikulovať, používať úsporné, ale jasné gestá.“

Veľké mantinely

„Keď som prvýkrát komunikovala s nepočujúcou tehotnou, bola som zaskočená tým, aký majú títo ľudia obmedzený prístup k informáciám. Človek o tom bežne neuvažuje, ale nepočujúci majú naozaj veľké mantinely. Každý si myslí, že najhoršie je prísť o zrak. Nevidomí môžu svet vnímať hmatom a sluchom, ale hluchonemí majú záber sveta z uhla nejakých stodvadsiatich stupňov a za ten sa nedostanú. Bez tlmočníka nemôžu nič zariadiť na úradoch, ale nemôžu ísť ani do obchodu na nákup. Žijú v uzatvorenej komunite rovnako postihnutých a vo väčšine si partnera vyberajú rovnako postihnutého.

Tí, ktorí sa ako hluchonemí narodili alebo prišli o sluch v detstve, nemôžu čítať knižky, nerozumejú gramatike, nechápu rôzne situácie. Keď mi prišiel prvý fax od hluchonemej budúcej mamičky, zistila som, že nepoužíva pády, slovesné časy, oznam bol len veľmi jednoduchý, v infinitívoch. To človeku vôbec nepríde,“ zamýšľa sa MUDr. Slavíková. „To isté platí o objeme informácií, ktoré môžu získať. I z toho plynie určitá neistota, obava, ako pôrod a materstvo zvládnu.“

S tlmočníkom na sále

Nepočujúce mamičky sú úzkostlivejšie, to logicky vyplýva z ich situácie. „Snažíme sa im pôrod čo najviac uľahčiť. Buď majú so sebou partnera, niekedy používajú i tlmočníka (vyberáme tých, ktorí sú so zdravotnou tematikou dostatočne zoznámení, pri pôrode už boli alebo aspoň tušia, čo ich čaká).

Ženy, ktoré používajú kochleárne implantáty, ich majú i pri pôrode nasadené. Dohovoríme si dopredu jednoduché gestá, napríklad keď má žena tlačiť, stisneme jej ruku. Lekár máva aj tak rúško na ústach a na sále zvyčajne nie je čas na pomalú artikuláciu alebo dlhé znakovanie vo vetách. Aj rodička môže mať obmedzenú pohyblivosť rúk pre infúziu, a tak týmto spôsobom predídeme nervozite a nedorozumeniam,“ vysvetľuje priebeh pôrodu MUDr. Slavíková.

„Tlmočníci sú viazaní sľubom mlčanlivosti, takže žiadne informácie o zdravotnom stave rodičky alebo priebehu pôrodu, samozrejme, nepreniknú ďalej, zostávajú za múrmi nášho zariadenia,“ ubezpečuje lekárka. Aby sa mamičky cítili čo najlepšie, snažíme sa zaistiť na všetky vyšetrenia i pôrod toho istého tlmočníka, na ktorého je pacientka zvyknutá.

„Väčšinou všetko prebieha bez problémov, len raz som mala zvláštny zážitok. Rodila u nás žena, ktorá prišla na sálu s mamičkou a hovorili spolu zvláštnou vlastnou posunkovou rečou, ktorej rozumeli iba ony dve. Taká jednotka sama pre seba.“

Plač prezradí svetielko alebo vibrácia

Nepočujúce rodičky väčšinou využívajú nadštandardnú izbu, kde sú samy s bábätkom. Na to, aby vedeli, že ich potomok plače, sa totiž používajú špeciálne kompenzačné pomôcky a ony nechcú rušiť ďalšie mamičky. Pomôcky buď rozsvietením svetla, jeho blikaním alebo vibráciami s podložkou v postieľke mamičku upozornia, že dieťa plače. Kompenzačné pomôcky sa dajú prepojiť i so senzorom dychu.

„Rovnako je to náročné. Spočiatku ťažko získavame dôveru hendikepovanej mamičky, ženy sú často nedôverčivé, zachovávajú si odstup. Po pôrode, naopak, s nami zostávajú v dlhodobejšom spojení, pýtajú sa na rôzne veci týkajúce sa starostlivosti o dieťa, konzultujú s nami postupy. Sú vlastne vo svojom tichu samy, máloktorá má okolo seba ako kamarátky zdravé mamičky. To si nikto z nás neuvedomuje, že sa nemôžu podeliť o svoje skúsenosti, neistoty pri starostlivosti o bábätko. Aj preto je logické, že sú úzkostlivejšie, majú obavy, či dieťa zvládnu. Je dôležité, aby sa dostali čo najskôr medzi ďalšie nepočujúce, do stredísk ranej starostlivosti, kde zistia, že nie sú samy.

Vyšetrenie novorodenca

„U nás v pôrodniciach sa štandardne vyšetruje u novorodencov zrak, ale sluch nie, zatiaľ čo v rade európskych štátov už je toto vyšetrenie úplne bežné. My sme ho tu v Podolí zaviedli, dieťa nijako nezaťaží, trvá pár minút a máme jasno. Dá sa z neho zistiť, či sú ušká v poriadku. Zvlášť u nedonosených detí býva porucha sluchu častým problémom. Tieto deti sú adeptmi na kochleárny implantát. Ako v prípade akéhokoľvek iného ochorenia i pri poruchách sluchu platí, že čím skôr sa problém začne riešiť, tým lepšie. Dieťa, ktoré vníma reč svojej matky, sa môže lepšie vyvíjať, rozvíja sa mu mozog, ľahšie sa učí.

Dvere otvorené

Do Ústavu pre matku a dieťa v Prahe-Podolí majú dvere otvorené nepočujúce mamičky z celej republiky. Nie všetky majú šancu práve tu porodiť dieťa. „Cesta bude najskôr v prístupe, v komunikácii a ochote zdravotníkov prijať hendikepovanú rodičku,“ hodnotí situáciu MUDr. Helena Slavíková. „V priateľskom, citlivom prostredí privedie nepočujúca mamička na svet dieťa bez obáv a napätia. A to je podstatné.“

„Budúce mamičky, ale aj nepočujúce, ktoré tehotenstvo len plánujú, sa môžu prihlásiť v našej poradni. Komunikujeme formou SMS správ, môžu poslať e-mail, fax. Najnovšie zriaďujeme aj internetové stránky, kde bude priestor i pre nepočujúce rodičky, ich vzájomnú komunikáciu, diskusie a výmenu skúseností. Viac informácií nájdu na www.neslysicimatky.cz alebo sa pokojne môžu obrátiť priamo na mňa (Slavikova@seznam.cz).

Budúce mamičky sa u nás môžu zaregistrovať a následne pokojne zostať v starostlivosti svojho vlastného gynekológa až do 36. týždňa tehotenstva a potom rodiť v našom zariadení. Jediný problém je v tom, že nemáme podmienky na to, aby rodička mohla stráviť napríklad týždeň pred pôrodom v Podolí, kde by čakala na začiatok pôrodu. Prijímame ich skutočne až na začiatku pôrodu.“