babyweb.sk > Dieťa > Starostlivosť > Vaše dieťa ešte nechodí na nočník?
Vaše dieťa ešte nechodí na nočník?
Takéto a ďalšie podobné otázky vás na pieskovisku môžu zaskočiť. Niektoré mamičky majú potrebu pochváliť sa, akého majú šikovného potomka, hravo zvládajúceho činnosti, ktoré náležia vyššej vekovej skupine. Nepodliehajte stresu, každý sme iný a všetko raz príde…
Chodenie na nočník a oslobodenie od plienok patrí k najzásadnejším predelom v živote rodín. Pritom do chvíle, keď dieťa nepochopí, čo robí, nemá cenu sedenie na nočníku trénovať. Ročné dieťa sa vyprázdňuje celkom samovoľne. Močenie a stolica bývajú často po prebudení, takže niekedy mamička niečo stačí chytiť do nočníka, ale to nemá s uvedomením si „konania“ zatiaľ nič spoločné.
Spoje medzi mozgom, nervami a svalmi, ktoré sa podieľajú na močení či zadržaní vylučovania, nie sú ešte dostatočne zrelé. Preto trénovanie a posádzanie na nočník je celkom bezúčelné a zbytočné. Naopak, môže dieťa odradiť od neskorších pokusov.
Kedy je pravý čas?
Keď si dieťa uvedomí, že sa mu chce cikať alebo kakať. Pri kakaní býva spravidla dlhší interval, ale cikanie je „okamžité“ – od pocitu k akcii je to raz-dva a deti to často dosť dlho na nočník alebo záchod nestíhajú.
Okolo 15. mesiaca veku sa schopnosť udržať moč začína zlepšovať. Cikanie už nie je také časté ako u bábätiek. Rozdiely sú i v pohlaví. Dievčatká zvyčajne začínajú túto schopnosť cítiť skôr, skôr sa zbavujú plienok a chodia na nočníček prv než chlapci.
Okolo druhého roku veku sa zlepšuje koordinácia uvedomenia si pocitu na močenie a ovládanie svalstva. Dieťa už mamičku môže upozorniť, že sa mu chce cikať. Nie vždy včas, z toho si nič nerobte. Hovoríme stále o dennom vyprázdňovaní, v noci deti stále nosia plienky a „nehody“ nie sú nehodami, ale bežnou záležitosťou.
Čítajte tiež:
- Učíme dieťa na nočník
- Látkové plienky – rozum do vrecka
- Ako ušetriť za plienky? Zoznámte sa s bezplienkovou metódou
Okolo druhého roku
V tomto čase sa znižuje množstvo cikania cez deň, a to je čas začať dieťa učiť, aby si uvedomovalo, keď to prichádza a hovorilo mame, že chce nočník. Niekedy pomôže detský záchodík (teda nadstavec) a schodíky – dieťa však musí byť šikovné a isté v chôdzi. Potom si môže pripadať dôležité, že chodí na záchod ako otec a prospeje to motivácii snažiť sa.
Pomocníkom sú i trénovacie nohavičky – obdoba jednorazových plienok, ale sťahovacie ako nohavičky.
Úlohu hrá aj výber nočníka – musí byť potomkovi sympatický. Príliš zdobený (hračky, zvuky, pestré zdobenie) môže odvádzať pozornosť od prvotného cieľa, prečo sme dieťa na nočník posadili, príliš jednoduchý alebo tvarovo nevhodný a nepríjemný bude zas dieťa odrádzať od posadenia na ňom.
Vždy chváľte a chváľte – za úspech i samotný pokus. Dieťa potrebuje motiváciu a povzbudenie, toto vedomie je pomerne náročné a potrebuje trpezlivosť. A nestrácajte nervy, až 10 % detí sa ešte v piatich rokoch v noci pomočuje. Netlačte na dieťa, zbytočne ho znervózňujete, jedine v pokojnej priateľskej atmosfére sa naučí chodiť na nočník a ovládať vylučovanie. Nie sú to žiadne preteky s vrstovníkmi!