Výbava pre deti z trhoviska alebo Čo môžeme požadovať a na čo máme právo?

Ak niekto namietne, že spotrebiteľ vie, že ak kupuje tovar podradnej akosti, nemôže požadovať rovnakú záruku, nemá pravdu. Na žiadnom výrobku nie je totiž napísané, že by malo ísť o horšiu akosť, že by tovar bol pre nejaké poškodenie zlacnený…
Ak sa na výrobku chyba v záručnej lehote objaví, môžeme ho reklamovať rovnako ako v bežnom obchode. Problém však spravidla býva majiteľa stánku nájsť. To je jeden z dôvodov, prečo sa oplatí poznať jeho identifikačné údaje. Potom sa treba obrátiť na živnostenský úrad.

Vieme, že mnohí predávajúci v tržniciach si svoje zákonné povinnosti vôbec neplnia a ani netušia, že by mali na živnostenskom úrade hlásiť, kto v prípade zrušenia prevádzky preberá ich záväzky. Spotrebitelia by však svoje práva poznať mali. Kupovať či nekupovať veci pre deti na trhoviskách?
To je otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože napríklad s hračkami ohrozujúcimi zdravie detí sa stretávame i v obchodoch kamenných. Na trhoviskách však na podobné problémy narazíme častejšie. Colná správa a dozorné orgány neustále konfiškujú tovar za milióny korún, ktorý sa k nám dostal nelegálnou cestou. Aká je zodpovednosť výrobcov, ktorí nie sú známi, alebo predajcov, ktorí v okamihu, ako sa objaví colník, miznú, prípadne zabúdajú rozprávať po slovensky? Takmer nulová. Aj z týchto dôvodov by som sa skôr prikláňala k tomu, aby sme ani oblečenie, ani hračky pre deti, najmä pre tie najmenšie, nekupovali na trhoviskách vôbec.

V prípade hračiek na elektrický či batériový pohon sa pridáva ešte nebezpečenstvo úrazu, pretože značka CE býva často falšovaná. Táto značka potvrdzuje, že tovar zodpovedá bezpečnostným štandardom Európskej únie, pri falzifikátoch však spotrebiteľa len klame. Systém európskej značky má k dokonalosti ďaleko. Určite by sa mal zmeniť, no pri nákupe výrobkov pre deti sa skutočne oplatí veľmi starostlivo ju preskúmať a vyberať hračky rozumne s ohľadom na prípadné nebezpečenstvo.