Ako sa žije s detským kočíkom?

S kočíkom na druhé poschodie

Podľa súčasného stavebného zákona musí mať výťah každý dom, ktorý má viac než štyri poschodia. Ak sa s kočíkom nechcete lopotiť na vyššie poschodia, môžete, samozrejme, využiť kočikáreň, ktorú má takmer každý moderný bytový dom. Nie všetci rodičia tam však chcú kočík odkladať. Ako si teda so schodmi poradiť?

Tu je tip jednej mamičky: „Bývame v dome bez výťahu a neustále vláčiť kočík až na druhé poschodie ma skoro omrzelo, tak som si v bazári nakoniec kúpila ešte jeden, ktorý mám na terase a dcéra v ňom môže cez deň pokojne spať. Druhý kočík, s ktorým potom chodíme do mesta, nechávam zamknutý v garáži.“

Úrady a pošty s bariérami

Hoci sa u nás situácia mení k lepšiemu a množstvo úradov dodatočne vo svojich budovách vybudovalo bezbariérové vstupy, na mnohých miestach akoby sa stále nepočítalo s tým, že tam bude nutné dostať sa aj s detským kočíkom. Sú to nielen mestské úrady, ale aj pošty, banky alebo dokonca zdravotné strediská. Kedysi bolo bežné nechávať kočík pred budovou, ak sa s ním nedalo vojsť dovnútra. V súčasnosti by asi žiadna zodpovedná matka kočík len tak, bez dozoru nenechala.

Pri cestách na oficiálne miesta „s bariérami“ je preto vhodnejšie zvoliť iný spôsob prenášania dieťaťa a kočík nechať doma. Ak to nie je možné, potom neostáva iné, len si nájsť buď sprievod, alebo rovno stráženie. Bohužiaľ, o detských kútoch na úradoch, ktoré sú v zahraničí celkom bežnou záležitosťou, môžeme zatiaľ len snívať.

Ako sa žije s kočíkmi?

Miesta, ktoré kladú rodičom do cesty ťažko prekonateľné bariéry, sa pred dvoma rokmi v Česku pokúsila zmapovať Sieť materských centier vo svojej kampani Ako sa žije s kočíkmi. Výsledky prieskumu sú síce strohé, nie však nezaujímavé aj pre nás, keďže situácia na Slovensku je podobná. V niektorých českých mestách prieskum odhalil dokonca problémy v zjazdnosti chodníkov, mostov alebo prístupových lavičiek, čo nie je nič výnimočné ani na Slovensku.

Vstup zakázaný

Môžu vôbec obchodníci zakázať vstup s kočíkom do svojich prevádzok? Nejde o diskrimináciu? Táto často diskutovaná otázka je súčasťou nášho antidiskriminačného zákona, ktorý hovorí, že predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú týmto zákonom. Realita však často býva iná, ako si môžeme prečítať napríklad na internetových diskusných fórach, kde nájdeme vyjadrenia viacerých mamičiek, ktoré majú s diskrimináciou tohto typu mnoho skúseností – nielen v obchodoch, ale aj na úradoch.

Kódex nediskriminujúceho podnikateľa

Slovenské organizácie ochrany spotrebiteľov zákaz vstupu s kočíkom za diskrimináciu považujú a poukazujú na nepresnosť termínov v príslušných zákonoch, ktoré si potom podnikateľ môže vysvetliť „po svojom“. Samozrejme, záleží aj na posúdení konkrétnej situácie, lebo nie všetky prevádzky sú prispôsobené takým podmienkam, aby sa v nich dalo bez ťažkostí pohybovať s kočíkom.

V Česku je tento problém obsiahnutý v Kódexe nediskriminujúceho podnikateľa, ktorý vydalo české Združenie ochrany spotrebiteľov a v ktorom sa o otázke detských kočíkov píše: „Ak podnikateľ poskytuje možnosť osobného odberu tovaru či služieb, zaväzuje sa vpúšťať do prevádzky osoby s detskými kočíkmi a osoby na invalidnom vozíku, a to v situáciách, keď je na to prevádzka prispôsobená.“ Na Slovensku podobný kódex zatiaľ neexistuje.

Združenie ochrany spotrebiteľov sa domnieva, že zákaz vstupu s kočíkom môže byť diskriminačným konaním s ohľadom na rodinný stav poškodených. Predávajúci môže k jednému zákazníkovi pristupovať inak než k druhému (v tomto prípade zakáže vstup s kočíkom do priestorov predajne), len vtedy, ak tým chce dosiahnuť nejaký oprávnený cieľ. Presne to vyjadruje právnický posudok vypracovaný pre české Združenie ochrany spotrebiteľov, ktorý by našiel uplatnenie aj v slovenských podmienkach: „… podnikateľ by sa mal snažiť dosiahnuť svoj cieľ iným, menej drastickým opatrením.

Odlišné zaobchádzanie teda musí byť zdôvodniteľné napríklad ochranou podnikateľovho majetku alebo bezpečnosti ostatných zákazníkov. Súčasne však takéto opatrenie musí prejavovať známky primeranosti, ako je to napríklad pri zákaze vstupu so zmrzlinou, keď skutočne hrozí poškodenie tovaru. Ochrana majetku môže byť zabezpečená dozorom zamestnancov či kamerovým systémom, nie takým opatrením, ako je zákaz vstupu s kočíkmi.“