Slobodná matka

Úprava právnych termínov

Zákonná definícia „osamelého“ rodiča (zamestnanca) je uvedená v ust. § 40 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že: „Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.“
Za „nevydatú matku“ sa považuje každá žena majúca dieťa, ktorá neuzavrela manželstvo s mužom, ktorého otcovstvo bolo k dieťaťu už určené, alebo ktorého otcovstvo k dieťaťu je pravdepodobné.

Zákon a materská dovolenka

Rozdiely medzi osamelo žijúcou ženou a ženou žijúcou v partnerskom zväzku sú aj pri čerpaní materskej dovolenky. Podľa § 166 Zákonníka práce, „v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov“. Podľa § 167 Zákonníka práce platí, že: „Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia času ustanoveného v § 166 Zákonníka práce. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú ženu.“ Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, česká legislatíva s účinnosťou od 1. 1. 2007 ustúpila od rozdielnej dĺžky materskej dovolenky pre ženy žijúce v partnerskom zväzku a pre osamelo žijúce ženy. Dĺžka materskej dovolenky je unisono 28 týždňov (u žien, ktoré porodili 2 alebo viac detí, v rozsahu 37 týždňov). Dôvodom, pre ktorý sa v Českej republike upustilo od poskytovania dlhšej materskej dovolenky pre osamelo žijúce ženy bolo to, že často dochádzalo k špekuláciám – dlhšiu materskú dovolenku čerpali ženy síce slobodné, ale napriek tomu žijúce v partnerskom zväzku s otcom dieťaťa.

Slobodná matka v pôrodnici

Keď nastupuje nevydatá žena do pôrodnice, musí rovnako ako ostatné ženy predložiť občiansky preukaz (cudzinky pas) a vyhlásenie o mene dieťaťa. Podľa zákona o mene a priezvisku, meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov, ak k takejto dohode nedošlo, meno dieťaťa sa určuje rozhodnutím súdu. Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. Ak je to naozaj slobodná matka – teda žena, ktorá nemá pre svoje dieťa otca, alebo tohto otca nechce uvádzať v rodnom liste dieťaťa, stačí, ak vyhlásenie o mene podpíše matka dieťaťa, ďalšie doklady už nepredkladá. Dieťa v takomto prípade nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia. V prípade, že nevydatá žena chce, aby dieťa malo v rodnom liste uvedeného otca, musí predložiť – okrem vyššie uvedených dokladov – doklad o určení otcovstva a dohodu o priezvisku dieťaťa. Otcovstvo sa dá v tomto prípade určiť aj k nenarodenému dieťaťu tzv. súhlasným vyhlásením rodičov urobeným na matričnom úrade, na rovnakom úrade sa spisuje aj dohoda o priezvisku dieťaťa (prakticky je súčasťou súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva). Treba však uviesť, že ani skutočnosť, že dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca, nebráni neskoršiemu určeniu otcovstva, a to súhlasným vyhlásením i súdnym rozhodnutím. Určité komplikácie môžu nastať, keď matka otca dieťaťa pozná, ale otec sa k dieťaťu jeho matke nepriznáva. Tu môže matka dieťaťa, prípadne orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podať po narodení dieťaťa návrh na určenie otcovstva. S konaním o určení otcovstva je obligatórne spojené i konanie o výžive a výchove dieťaťa.

Príspevky

Nevydatá matka má podľa ust. § 74 zákona o rodine právo na určité finančné príspevky od otca dieťaťa a ak nie je otcovstvo k dieťaťu určené, aj od muža, ktorého otcovstvo k dieťaťu je pravdepodobné. V zásade má právo na príspevok na svoju primeranú výživu, a to najdlhšie po obdobie dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu a na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom od otca dieťaťa. Zákon o rodine osobitne pamätá aj na tehotnú ženu, ktorá čaká dieťa, ku ktorému nebolo určené otcovstvo. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby tejto tehotnej žene poskytol vopred primeranú sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu (t. j. 28, resp. 37 týždňov). Treba však upozorniť, že tento nárok môže s úspechom uplatniť len žena v čase tehotenstva a nie až v čase po narodení dieťaťa. Narodenie dieťaťa však nebráni vecnému vybaveniu takéhoto návrhu, ak bol podaný ešte pred pôrodom.

Nevydatá matka sa teda môže voči otcovi svojho dieťaťa domáhať, aby jej jednak primerane pravidelne prispieval na jej výživu a aby jej uhradil náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Tieto náklady však musí matka vedieť preukázať. Spravidla ide o náklady na tehotenské oblečenie, vitamíny, na stravu, ktorá je v tomto období náročnejšia na prísun živín, či náklady spojené s pobytom pôrodnice, ktoré neboli hradené prostredníctvom matkinho zdravotného poistenia. Tieto nároky treba uplatniť v rámci klasického občianskeho konania, súd je návrhom žalobkyne – nevydatej matky viazaný, (t. j. nemôže priznať vyššiu sumu, ako matka v žalobe požadovala, i keby na ňu mala po realizácii dokazovania nárok). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že matka nemôže podľa § 74 uplatniť vo vlastnom mene a pre seba náhradu nákladov spojených so zadovážením detskej výbavičky, kočíka, postieľky, nánožníka a pod., v danom prípade ide o vlastné nároky dieťaťa, ktoré sa priznávajú priamo dieťaťu pri úprave jeho výživného. Matke neprislúcha ani nárok na úhradu nákladov spojených s pohostením pri krstinách dieťaťa, aj keď je takého pohostenie napríklad obvyklé.

Pracovné podmienky osamelo žijúceho rodiča

Osamelo žijúci rodičia majú určité zvýhodnenia i v rámci svojho zamestnaneckého vzťahu. Zákonník práce ich chráni pri skončení pracovného pomeru, napríklad podľa § 64 ods. 1 zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej lehote, t. j. v lehote, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý stará o dieťa mladšie ako 3 roky. Ochrana osamelého zamestnanca nie je absolútna, Zákonník práce v § 64 ods. 3 vymedzuje dôvody, kedy zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou aj s osamelým zamestnancom (napr. z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, zrušenia zamestnávateľa a pod.) Zamestnávateľ takisto nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, v prípade, ak však takýto zamestnanec naplnil dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru (napr. hrubo porušil pracovnú disciplínu), zamestnávateľ s ním môže skončiť pracovný pomer výpoveďou.

K ďalším osobitostiam patrí to, že osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. Osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.
Ďalšie výhody v rámci zamestnaneckého pomeru sa môžu dohodnúť v kolektívnych zmluvách. Zákon však v snahe o zachovanie klasického modelu rodiny v zásade väčšie zvýhodnenia osamelým rodičom neposkytuje.