Reakcie súrodencov na príchod dieťatka

Záleží na osobnosti dieťaťa, jeho psychickej stabilite. Iná môže byť reakcia u zdravého dieťaťa a iná u dieťaťa s chronickým ochorením (kde adaptačné schopnosti na zmenu môžu byť významne znížené).
Rozdielna je reakcia malého dieťaťa v predškolskom veku a u detí nad šesť rokov.

Sebatrýznitelia

Dieťa v predškolskom veku môže reagovať na narodenie súrodenca zmenou správania. Zaznamenáme napríklad zvýšený negativizmus (nesúhlasný postoj k prianiam a inštrukciám rodičov alebo ďalších osôb), ojedinele sa objavuje agresivita a deštruktívna reakcia voči okoliu – dieťa môže hrýzť, škrabať rodičov, hlasnejšie kričať, rozbíjať predmety, najmä hračky a celkom výnimočne ubližovať sebe – búchať si rukou do hlavy.

Zaostávanie ako vzbura
Niektoré zvlášť malé deti, môžu na narodenie súrodenca zareagovať vývojovým regresom. To znamená, že zručnosti, ktoré dieťa bezpečne ovládalo, ako keby „zabudlo“. Začne sa napríklad pomočovať a je nutné opäť mu dávať plienky, alebo odmieta hovoriť, jesť z taniera lyžicou a vyžaduje kŕmenie. Alebo odmieta pitie z hrnčeka a vyžaduje fľašu, tak ako jeho mladší súrodenec.

Výnimočne sa môže objaviť zadržiavanie stolice a ďalšie somatické reakcie súvisiace väčšinou so zvýšenou úzkosťou (bolesti brucha, hlavy, poruchy spánku). Tieto reakcie sú u väčšiny detí veľmi krátkodobé a prechodné a ak sa starším deťom venuje dostatočná pozornosť, veľmi skoro toto „bábätkovské správanie“ odznie.

Liečivé pohladenie

Väčšie deti sa s narodením súrodenca väčšinou vyrovnávajú podstatne lepšie. Snažia sa v starostlivosti o dieťatko pomáhať rodičom. Niekedy ho však vnímajú ako „konkurenciu“, ktorá im vzala výhradnú pozornosť rodičov a okolia. Negativistické a agresívne alebo deštrukčné správanie ako reakcia na narodenie súrodenca sa môžu objaviť aj u väčších detí. Snažia sa upútať pozornosť „za každú cenu“, niekedy aj v nevhodných situáciách (chce čítať alebo sa rozprávať zvlášť v čase, keď sa pozornosť obracia na dieťatko – pri kúpaní, prebaľovaní, kŕmení).

Väčšina detí sa s narodením mladšieho súrodenca veľmi rýchlo vyrovná, najmä ak má podporu a pozornosť rodičov.

Niekedy sa rodičia obávajú, že by starší súrodenec mohol dieťatku nechtiac ublížiť. O to viac sa potom zameriavajú na starostlivosť o novorodenca. Staršie dieťa to, samozrejme, vníma a potom na mladšieho brata alebo sestričku začína žiarliť. Alebo sa snaží upútať pozornosť – prehnane rodičom pomáha, alebo, naopak, upozorňuje na seba negatívne a zlostí sa.

Otec i mama by si preto mali vyčleniť čas, ktorý trávia len so starším dieťaťom – formou hry alebo spoločnou činnosťou (varenie, vyrábanie predmetov, prechádzky, kino… ), tak ako to umožňuje chod domácnosti a starostlivosť o mladšieho súrodenca.

Ak sa u staršieho súrodenca objavia nezvyčajné reakcie alebo nebezpečné pre neho či okolie, alebo pretrvávajú príliš dlho po narodení dieťatka, treba sa obrátiť na odborníka. Psychoterapeut môže pomôcť rodičom lepšie porozumieť zmene správania staršieho súrodenca a pomôcť rodine prekonať toto obdobie zmeny.