Intuícia alebo inštinkt?
Riadite sa intuíciou? Alebo skôr inštinktom? Má moderný človek vôbec ešte inštinkty? A čo šiesty zmysel?
Zdroj: archiv redakceČo je to intuícia?
Intuícia je duchovná schopnosť vedieť bez slov, vnímať pravdu bez vysvetľovania. Funguje mimo času a priestoru. Môže sa prejaviť ako predvídanie budúcnosti. Pracuje s informáciami, ktoré získavame tak vedome, ako aj nevedome. Intuícia dokáže bleskovo dávať dohromady myšlienky. Napríklad tvorivé myslenie sa všeobecne považuje za intuitívne, prebieha mimo vedomia a do vedomia vstúpi až jeho výsledok. Géniovia ako Edison alebo Einstein pracovali s veľmi zušľachtenou a rozvinutou intuíciou.
Kde sa rodí intuícia?
Intuícia sa objavuje niekde medzi hlbokým spánkom a bdením. Môžu to byť sny, ktoré nám ukazujú budúcnosť.
Dá sa intuícia rozvíjať?
Dôležité je naučiť sa intuícii dôverovať. Všetci máme nejakú víziu, akí chceme byť, čo by sme radi robili, zmenili, ako by sme sa chceli správať a podobne. Ale málokto už je natoľko odvážny, aby si podľa toho zariadil život. Všetci ľudia majú schopnosť nasledovať svoju intuíciu. Jednoduchý príklad: zazvoní telefón a vy uhádnete, kto volá. To je intuícia.
Ale zase žiť vo svojej intuícii až príliš, tiež nie je dobré. Ak sa budeme zaoberať len myšlienkami na budúcnosť, bude sa nám prítomnosť zdať nudná. A uviesť naše sny do reality, to si žiada poriadnu dávku trpezlivosti, dôvery, sebavedomia a sústredenosti.
Čo je to inštinkt?
Inštinkt je účelné správanie. Často je vyvolané určitým podnetom, ktorému sa ani mladý živočích nemusí učiť, i tak ho vykoná hneď na prvýkrát takmer dokonale – pavúk „vie“ vyrobiť na prvýkrát pavučinu, včely plásty. Pojem inštinkt vyjadruje jednak istý automatizmus a jednak istotu a dokonalosť daného správania.
Máme ešte inštinkt?
Moderný človek má inštinkty len slabo rozvinuté. Vníma totiž nadmieru podnetov a informácií a musí si vyberať, na čo chce reagovať a či vôbec chce. K človeku, na rozdiel od zvierat patria zábrany, t. j. schopnosť nereagovať inštinktívne. Silnou zábranou je morálka.
Intuícia alebo inštinkt?
Intuícia sa niekedy od inštinktu ťažko rozlišuje. Môžeme napríklad povedať: „Vycítila som to inštinktívne.“ alebo: „Vycítila som to intuitívne.“ a nie je v tom prakticky rozdiel, píše vo svojej knihe Tajomstvo dvoch partnerov Jana Heffernanová.
Ako inštinkt, tak intuícia sú v nevedomí. Inštinkt sa vzťahuje skôr k prírode a k nášmu vývoju, ale keď niečo robíme inštinktívne, robíme to prirodzene. Rovnako tak, keď niečo robíme intuitívne. Je to pre nás prirodzené, súvisí to však skôr s duchovnom a s tím, ako a o čom premýšľame. V niečom je intuícia presným opakom inštinktu. Inštinkt nás totiž vždy vedie k druhým, jeho uspokojenie zakaždým závisí od niečoho iného než od nás. Intuícia nás vedie len k nám samotným. Nemá žiadne závislosti, nepotrebuje druhých.
Čítajte tiež:
Máte šiesty zmysel?
Ľudských zmyslov sa tradične uvádza päť: zrak, čuch, hmat, chuť a sluch. Pojem šiesty zmysel sa pokúša tento zoznam o jednu položku rozšíriť. Šiesty zmysel sa označuje za schopnosť nadprirodzeného alebo mimozmyslového vnímania, schopnosť vycítiť napríklad určitú situáciu. Je to vlastne veľmi silná intuícia.
Ako inštinkt a intuíciu rozlišuje psychologička Lenka Novotná:
Inštinkt a intuícia – i keď pri hlbšom zamyslení sa zdá, že sú to pojmy navzájom dosť podobné, napriek tomu my všetci, tak laici, ako i odborníci z odboru psychológie, cítime určité odlišnosti, ktoré prepožičiava týmto slovám úplne iné významy. Obe tieto vnútorné schopnosti živých bytostí, aspoň nás ľudí, sú viac-menej nezávislé od našej skúsenosti, získanej počas nášho krátkeho života. Máme ich vrodené, odovzdané generáciami našich predkov. Čoraz častejšie sa však presadzuje názor, že ľudia moderného sveta nevyužívajú tieto základné stavebné kamene našej osobnosti, akoby menej vedeli načúvať svojmu vnútru a strácajú svoje „zvieracie“ schopnosti.
Inštinktívna reakcia na to, čo sa okolo nás deje a čo sa nás nejako vnútorne dotýka, je vždy okamžitá a jednoznačná. Je odpoveďou na pudové pohnutia našej psychiky, ktorá je priamo napojená na našu telesnú schránku. Inštinkty sa spájajú hlavne s našimi primárnymi potrebami (jesť, piť, spať, vyhnúť sa bolesti), ale pomáhajú tiež vytvárať psychickú harmóniu (získať pocit bezpečia, lásky a sebaúcty). Inštinkt vychádza odkiaľsi zdola, z našich koreňov.
Intuícia obsiahne situáciu v jej celku, je to schopnosť zachovať sa podľa svojej vnútornej múdrosti a častejšie sa spája s akousi duchovnou nadstavbou našej psychiky. Akoby sme náhle, bez logickej úvahy prenikli k jadru problému, situácie a presne vedeli, čo máme urobiť, ako sa zachovať. Môže byť značne potlačená, ale schopnosť načúvať je daná každému a možno ju nevyčerpateľne rozvíjať. Niektorí ľudia, ktorých myslenie je orientované určitým smerom, môžu vnímať svoju intuíciu ako prepojenie s vyššími mocnosťami, vidiac seba v pevnom systéme univerza, zaisteného celistvosťou a zmysluplnosťou a spätosťou seba a okolia. Smeruje k niečomu vysokému, presahujúcemu nás. Tušíme v nej pohyb hore, zhora.
Akoby obe tieto schopnosti rámovali našu osobnosť, dávali jej jasné ohraničenie a pritom prerastali do okolitého sveta.
Predstavme si pudovú, inštinktívnu podstatu človeka ako pevné základy domu, ktoré sú zapustené do pivničných priestorov, je to niečo, čo nám dáva stabilitu a bez čoho nemôžeme prežiť, nieto vyrásť do výšky. Intuícia je teda v tomto dome niečo presahujúce, akési fluidum, zastrešenie, možno i tajomná pôda plná dobrodružstva a objavovania nového a na prvý pohľad skrytého.
Pojem šiesty zmysel, teda schopnosť mimozmyslového vnímania, sa vysvetľuje podobne ako samotná intuícia. Existujú rôzne teórie, či sú tieto pojmy označením toho istého, alebo sa hovorí o iných javoch. Zjednodušene možno povedať, že intuícia ako schopnosť sa môže prejavovať práve cez šiesty zmysel, ktorý nazerá na veci komplexne (bez zapojenia bežne používaných piatich zmyslov) v tom istom momente.
