Do pôrodnice som sa doviezla sama

Vždy ma bavilo šoférovať auto. Možno to bolo preto, že som to mala v génoch. Otec bol profesionálny šofér, a tak nie div, že si asi prial skôr chlapca ako dievča. Ja som sa síce narodila ako dievča, ale autá mám veľmi rada.

Aký máte vy, milé čitateľky a milí čitatelia, svoj pôrodný príbeh? Napíšte nám. Radi ho zverejníme a vám pošleme milý darček.

Keby to prišlo

Keď mesiac pred pôrodom odišiel môj muž na poslednú služobnú cestu, rozhodla som sa odísť k rodičom, pretože mi bolo doma smutno, a tak som si povedala, že keby to na mňa v noci prišlo…

Ideme!

A tak sa aj stalo. Mama sa od dojatia rozplakala, otec povedal, že teda ideme, on že je profík, tak azda môže svoju dcéru do pôrodnice odviezť. A tak sme šli. Cestou mi volal manžel, že už je na letisku a letí domov, tak som mu povedala, že ja už tiež letím, ale do pôrodnice.

Dojatie a stres

On na chvíľu onemel a potom veselo povedal, že to je dobré a teda pôjde rovno. Medzitým, čo môj muž v telefóne takto žartoval, atmosféra v aute hustla. Čím bola moja mama dojatejšia, tým bol môj otec nervóznejší. V jednej chvíli musel zastaviť a odskočiť si do miestneho lesíka.

Sadám za volant

O chvíľku zase zastavoval, pretože mu prišlo nevoľno od žalúdka. Tentoraz sme boli v hlbokom lese. Vôkol noc… a tak mi zostalo jediné, zobrať všetku odvahu, posunúť si vodičovo sedadlo pekne dozadu a zaveliť: „Nastupovať!“
A vyšli jsme. Rodičia síce moju iniciatívu nevítali práve s nadšením, ale ja som to neriešila. Mama plakala, otec stonal, ja som občas, keď sa mi to zdalo neznesiteľné, zastavila… ale potom som rýchlo pokračovala ďalej.

Stihli sme to!

Stihli sme to! Nakoniec to stihol aj manžel. A tak dnes doma nášmu Honzíčkovi môžeme rozprávať, aká som bola statočná šoférka, že som si poňho do pôrodnice došla sama dedkovým autom. A ešte som dedka a babku vzala so sebou!

Babka je šofér

Je pravda, že na ďalšie dva pôrody ma manžel radšej už odviezol sám, pretože sa počas mojich tehotenstiev skoro bál opustiť domov. A dedko s babkou? Babka sa vďaka tejto príhode naučila celkom dobre šoférovať auto, takže jej ho dedko dnes aj občas požičia. Pritom ešte celkom sebaironicky stačí povedať: „Som ten profík, ale čo keby sa mi zase pohoršilo…“