Bylinky, ktoré pomáhajú

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Čo sa zbiera
Koreň pred rozkvitnutím rastliny (marec – apríl), listy (máj – september), vňať s koreňom (marec – apríl).

Liečivé účinky
Koreň púpavy je preniknutý mliečnou lepivou tekutinou (latex); jej hlavnými zložkami sú horčina teraxacín, inulín, cukry a bielkoviny. Droga je bez zápachu a má mierne horkastú chuť. Jej účinok sa priaznivo prejavuje pri zápaloch močových ciest a obličkových kameňoch, zvyšuje tvorbu a vylučovanie žlče, pri žalúdočných poruchách zlepšuje chuť do jedla, pôsobí na tvorbu žalúdočných kyselín a priaznivo ovplyvňuje činnosť pečene a obličiek. Okrem liečivých účinkov má púpava dôležité miesto v jedálnom lístku, lebo sa z mladých listov – zvlášť bohatých na vitamín C – pripravuje zdravý jarný šalát.
Ideálna rastlina pre tých, ktorí si chcú vyskúšať, ako to chutí, keď si vlastnoručne odtrhnete nejakú liečivú bylinku a vyskúšate jej chuť. Odtrhnite si práve rozkvitnutú púpavu… Pri niektorých začínajúcich sa chorobách sa dokonca odporúča zjesť niekoľko takýchto kvetov denne. Je až nepríjemne horká, ale na jar je zdrojom vitamínov A, B, C, D, horčín, z prvkov obsahuje draslík, sodík, železo, vápnik, fosfor, síru a aj meď, draslík a mangán.

Ako sa používa
• Čaj
Jedna vrchovatá čajová lyžička koreňa sa dá na noc do ¼ litra studenej vody, na druhý deň necháme zovrieť a scedíme. Vypijeme po dúškoch polhodinu pred raňajkami a po nich.
• Šalát
Z čerstvých surových koreňov a listov.
• Stonky
Denne 5 až 10 (podľa veľkosti) surových, umytých stvolov dobre rozžuť a prehltnúť. Užíva sa 5 až 14 dní – má veľmi dobrý vplyv na pečeň.
• Sirup (púpavový med)
Do jedného litra studenej vody nasypeme štyri kopcovité hrste kvetov a pomaly dáme variť. Necháme zovrieť, hrniec odstavíme a necháme odstáť cez noc. Na druhý deň šťavu scedíme cez sitko, necháme odkvapkať a kvety dobre vytlačíme rukou. Do šťavy pridáme jeden kilogram prírodného cukru, polovicu citróna nakrájaného na plátky (keď je citrón chemicky ošetrený, použijeme ho bez kôry). Viac citróna sa nepridáva, bolo by to kyslé. Hrniec postavíme na platňu a slabo zohrievame tak, aby sa tekutina odparovala bez varenia. Sirup sa nechá raz či dvakrát vychladnúť a tak docielime správnu hustotu. Nesmie byť veľmi hustý, lebo by pri dlhšom skladovaní kryštalizoval. Nesmie byť ani príliš riedky, po krátkom čase by začal kvasiť. Musí to byť správny, husto sa tiahnuci sirup, ktorý výborne chutí. Ľudia s chorými obličkami neznášajú kyseliny, ktoré obsahuje pravý med, preto je pre nich sirup z púpavy prijateľnejší.

Alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris)

Čo sa zbiera
Kvitnúca olistená vňať (máj – september).

Liečivé účinky
Alchemilka obsahuje triesloviny, horčiny, organické kyseliny, lecitín a ďalšie látky. Podľa ľudových skúseností pôsobí veľmi priaznivo na vnútorné orgány, má protizápalové, močopudné a sťahujúce účinky. Blahodarne pôsobí pri vnútorných zápalových ochoreniach (žalúdočné a črevné katary), pri chorobách so zvýšeným krvácaním, pri preháňaní, vodnatosti, reumatizme a nadmernej obéznosti. Ženám sa odporúča alchemilkový čaj pri nepravidelnej a bolestivej menštruácii (10 dní pred začiatkom menštruácie až do jej skončenia sa pije 1-2 šálky po 10 dní v každom mesiaci). Alchemilka pomáha aj pri nespavosti, odstraňuje bolesti hlavy, posilňuje nervovú sústavu a prečisťuje krv. Zvonku sa používa na obklady pri očných zápaloch, na výplachy nosa pri silnej nádche a na vymývanie zle sa hojacich rán a vriedkov.
ODPORÚČA SA V TEHOTENSTVE – na posilnenie maternice, prispieva k úspešnému donoseniu plodu a pôrodu.

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum)

Čo sa zbiera
Kvet (apríl – máj), semená a kôra zo silných vetvičiek (september – október).

Liečivé účinky
Kvet obsahuje saponíny, flavonový glykozid kvercitrín, ďalej aesculin, sliz a triesloviny. Semeno obsahuje v čerstvom stave tuk, glykozidy, saponíny, veľa škrobu, oleja a trieslovín. Usušená droga je bez pachu a chutí horko. Uľahčuje odkašliavanie, uľahčuje rozpúšťanie hlienu a pôsobí aj na cievny systém.

Ostružina malinová (Rubus idaeus)

Čo sa zbiera
Listy (najlepšie v máji), plody (od júla do septembra).

Liečivé účinky
Listy obsahujú triesloviny, flavóny a organické kyseliny, z ktorých je najhojnejšie zastúpená kyselina citrónová, ďalej značné množstvo vitamínu C, cukry, stopy silice a rad ďalších látok. Plody obsahujú cukor, pektín, farbivá, organické kyseliny a silice, kôstočky obsahujú 16 % žltozeleného oleja.
Listy možno použiť hlavne na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny a na potieranie pri chronických kožných chorobách. Pôsobí tiež zrážanlivo a proti preháňaniu. Usušené listy treba chrániť pred svetlom v dobre uzatvorenej nádobe. Z plodov sa vyrábajú sirupy a ďalšie nealkoholické nápoje.
VHODNÝ V TEHOTENSTVE – ovplyvňuje trávenie a činnosť horných dýchacích ciest, diuretikum.

Deväťsil lekársky (Petasites hybridus)

Čo sa zbiera
Pakoreň, niekedy aj listy alebo kvet. Kvitne od marca do mája.
Pakoreň sa zbiera skoro na jar ešte pred rozkvitnutím a po umytí sa suší v tieni (nie umelým teplom) pri teplotách do 40 °C. List možno zbierať kedykoľvek od jari do jesene.

Liečivé účinky
Droga pôsobí proti kŕčom hlavne pri chorobách dýchacích ciest, ale aj pri kŕčoch v žalúdku, močovom mechúre či žlčníku, výrazne tíši kašeľ, osvedčila sa pri astme, dne, reguluje látkovú premenu, pôsobí protireumaticky, močopudne a proti zápche. Čerstvé, jemne naklepané listy sa užívajú ako obklady na odreniny. Korene sa hlavne v minulosti užívali proti črevným parazitom (hlístam) a vzhľadom na to, že deväťsil (na rozdiel od radu podobne pôsobiacich drog) nemá nežiaduce vedľajšie účinky, MOŽNO HO APLIKOVAŤ AJ U DETÍ.
Vnútorne sa podáva vo forme macerátu, nálevu (1 čajová lyžička na šálku vody, 3 x denne) alebo prášku, možno ho podávať aj s vínom či s medom alebo ovsenými vločkami napr. pri kašli, horúčkach, problémoch s močením. Droga však, bohužiaľ, nepríjemne páchne, takže jej užitie môže u citlivých osôb vyvolať nevoľnosť (z tohto dôvodu sa len zriedka podáva samostatne, ale skôr sa pridáva do zmesí).