babyweb.sk > Dieťa > Starostlivosť > Ako byť dobrým rodičom?
Ako byť dobrým rodičom?
Výchova detí nie je samozrejmá ani jednoduchá záležitosť, a predsa sa o nej v školách neučí. Musíme sa ju teda učiť sami.
Mnohokrát čerpáme z príkladu našich rodičov – či už pozitívneho, alebo negatívneho. A to buď tak, že uplatňujeme rovnaké pravidlá, zásady a výchovné metódy ako oni alebo sa snažíme výchovným spôsobom našich rodičov úplne vyhnúť či dokonca robiť pravý opak.
Poznaj sám seba
Väčšina z nás sa tiež v mnohých situáciách správa intuitívne a podľa svojho temperamentu, charakteru a hodnôt, ktoré vyznáva. Preto ako úplne najdôležitejšie pri výchove detí sa javí vlastné sebapoznanie.
Poznanie toho, čo nás v živote ovplyvnilo, či už je to spomínaný pozitívny, či negatívny vplyv rodičov, pre ženy predovšetkým matky, ale takisto vplyv prarodičov, akým spôsobom žili a čo sa nám na ich živote páčilo či nepáčilo.
Nemenej je dôležité poznať aj náš vlastný temperament, akí sme, koľko máme trpezlivosti a kam naše deti chceme smerovať. Je dôležité si tieto veci uvedomiť a pomenovať. Nebojme se toho. Vo chvíli, keď o nich vieme, môžeme sa rozhodovať, či sa podľa nich chceme riadiť.
Extrémy
Keď si rôzne vplyvy neuvedomujeme, konáme podľa nich.
Príklad: Ak výchova našich rodičov bola podľa našej mienky príliš prísna a my sa na nich za to hneváme, môžeme vo výchove našich detí, naopak, prejsť do druhého extrému – príliš liberálnej výchovy. Navyše naša osobnosť môže byť povedzme skôr cholerická a potom sa tieto dva extrémy môžu dostať proti sebe – stále dieťaťu povoľujeme, povoľujeme, nie sme dôslední v dodržiavaní pravidiel a nakoniec vybuchneme. Možno rovnako ako naši rodičia.
Ak sa nám nepáči, ako nás naši rodičia vychovávali a my si povieme, že takto rozhodne postupovať nechceme, ešte nemáme vyhraté. Treba zapátrať v sebe a uvedomiť si svoje slabé stránky, ktoré môžu viesť k iným výchovným problémom.
Kde brať vzor?
Vzorom nám nemusí byť len matka či rodičia, ale aj iná rodina, niekto z príbuzenstva. Môžeme pátrať aj v knihách. Vzorov okolo nás je dosť, a to pozitívnych i negatívnych. Najprv je však nutné si uvedomiť, k čomu nás príroda – naše vrodené vlastnosti a naša rodina – predurčuje a to mať pod kontrolou.
Sebapoznanie je jednou z najťažších vecí a je to niekedy nekončiaci sa proces. Dobrou pomôckou je kritika, ale napríklad aj pozorovanie starších detí, ako nás napodobňujú. To je asi to najvýstižnejšie zrkadlo.