Keď pri pôrode ide o život

Býva aj dnes úmrtnosť rodičiek nevyhnutnou daňou za nový život?
Bohužiaľ. Aj keď je súčasná úmrtnosť rodičiek veľmi nízka, úplne nezmizla. Naša krajina ma jeden z najlepších výsledkov, hlavne čo sa týka prežitia detí. Čo sa týka mamičiek, je úmrtnosť stabilná. Na tisíc pôrodov zomrie 9 až 10 mamičiek. Všetky prípady sa rozoberajú, detailne sa hľadá, kde sa asi stala chyba. Lekári zasiahli všetkými dostupnými prostriedkami a aj tak to nezvládli. Aj to sa môže stať.

Aký je najčastejší dôvod úmrtia matky?
U polovice prípadov je dôvodom krvácanie. Je to rýchle, žena môže vykrvácať za niekoľko minút. Zle mohol dopadnúť aj nedávny miestny prípad, domáci pôrod. Bolo to za päť minút dvanásť. Existujú síce drahé lieky na stiahnutie maternice, ale niekedy sa to musí držať doslova rukami, ide o život. Aj preto je dobré, aby bolo mamička pri pôrode v nemocnici.

Nedajú sa ohrozené prípady poznať dopredu?
Áno, lekár pozná, že pri niektorých stavoch je ohrozenie väčšie. Niektoré lieky sa musia dávať preventívne, aj keď sa nič nedeje. To sa však veľa ľuďom nepáči. Ďalším dôvodom je väčšia chorobnosť u starších rodičiek, najmä kardiovaskulárne choroby, ženy okolo štyridsiatky môžu mať už hypertenziu. Toto je problém, najmä u prvorodičiek. Málokedy môžeme hovoriť o „prírode“.

A keď je ohrozené bábätko?
To je iné, organizačne, pretože predčasné pôrody sa v menších pôrodniciach nášho typu nerodia. Transportujú sa do veľkých centier, kde majú náležito vybavené neontologické oddelenie a špeciálne školených odborníkov.

Čo keď sa k vám dostane rozbehnutý predčasný pôrod a rodičku nejde previesť na špecializované pracovisko?
Ak ide o novorodenca do dvoch kíl, volá sa mobilná neontologická služba. Ak je však dieťa pod 1, 5 kila, môže mať častejšie problémy. Prístup k týmto veľmi predčasne narodeným deťom býva však natoľko aktívny, že sú vďaka rehabilitácii často motoricky vyspelejšie ako ich vrstovníci. Na druhú stranu sa handicapy zrakovej a sluchovej povahy veľakrát nedajú napraviť.

To je asi základná otázka, kam až ísť pri záchrane novorodencov.
Áno. Zachraňovať život veľkých samovoľných potratov, u ktorých hrozí závažné celoživotné poškodenie, to je pre nás eticky extrémne náročné. Ľudia sa v hraničných týždňoch tehotenstva môžu rozhodnúť, či dieťa chcú zachraňovať pomocou vedy alebo ich nechať niekoľko hodín „len tak“ a vyskúšať ich životaschopnosť. Ak je dieťa vitálne, čo sa väčšinou nestane, pristúpi lekár k ďalšej starostlivosti. Všetko je dohodnuté, spísané. Pre rodičov je to veľmi ťažké rozhodovanie.

Aký je rozdiel medzi potratom a veľkým potratom?
Do dvanásteho týždňa sa hovorí o potrate a môže byť spontánny a aktívny. Ďalšia fáza je do 24. týždňa tehotenstva a hovorí sa o veľkom potrate. Ten môže byť aktívny už len z genetickej indikácie. Len na prianie nie je v žiadnom prípade možné. Dochádza však často aj k spontánnemu veľkému potratu. Tie sa potom prípadne zachraňujú. Smutné sú pre nás často tzv. veľké potraty v druhom trimestri. Lekári bojujú o záchranu dieťaťa a ženy sú potom nakoniec rady, že je „po všetkom“. Neubránite sa úvahe, že celý potrat bola nejaká ich obranná reakcia.

A pôrod mŕtveho plodu?
Mŕtve plody sú v dnešnej dobe celkom vzácne. Sú prípady, kedy bábätko umrie v maternici v závere tehotenstva a nakoniec sa nezistí dôvod.