Nádej na lepšiu liečbu

Ktorým výskumom s pupočníkovou krvou prebiehajúcim v zahraničí pripisujete veľký dôraz?
Z pohľadu praktického využitia už zamrazenej pupočníkovej krvi je asi najzaujímavejší klinický výskum s množením krvotvorných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. Často sa totiž stáva, že napriek snahe sa nepodarí odobrať dostatočné množstvo tejto krvi. Menšie množstvo odobratej krvi znamená menej kmeňových buniek, čo znevýhodňuje využitie pupočníkovej krvi na transplantácie.

Konkrétne ide o prípady, keď hmotnosť pacienta prekročí hodnotu, pre ktorú je použitie konkrétneho transplantátu odporúčané. Prístup vedcov zo Seattlu v USA využíva signalizáciu medzi bunkami, ktorá prikazuje kmeňovým bunkám zostať počas množenia v kmeňovej podobe. Znamená to, že pri delení jednej kmeňovej bunky vzniknú vo väčšej miere dve rovnako kmeňové ako jedna kmeňová a jedna nekmeňová, napríklad leukocyt.

Týmto sa podarilo zväčšiť množstvo kmeňových buniek v transplantátoch do takej miery, že boli použiteľné na transplantáciu aj pre dospelých pacientov. Publikované boli výsledky zatiaľ z 10 transplantácií pacientov s leukémiou.Tieto výsledky sú vynikajúce, takže ak všetko pôjde dobre, tak v budúcnosti nebude malý odber pupočníkovej krvi na prekážku, lebo kmeňové bunky v ňom sa budú dať namnožiť podľa potreby pacienta. V súčasnosti však zatiaľ platí – čím väčší odber, tým lepší transplantát.

A čo využitie pupočníkovej krvi pri jednotlivých diagnózach?
Pupočníková krv je jedinečný zdroj kmeňových buniek získavaných v čase, keď sa v nej nachádzajú nielen krvotvorné kmeňové bunky, ale aj univerzálnejšie kmeňové bunky, akýsi zvyšný stavebný materiál z vývoja plodu pred pôrodom.

Vďaka tomuto unikátnemu zloženiu sa ponúka možnosť ich využitia v terapii aj takých ochorení, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Napríklad klinické štúdie s využitím pupočníkovej krvi pri rôznych formách detskej mozgovej obrny, ktoré prebiehajú v USA by mohli potvrdiť jej liečebný účinok. Mohla by byť veľkou pomocou pre tisícky detí predčasne narodených, či obrazne povedané, „pridusených“ detí pri komplikovanom pôrode.

Správy o úspešnom použití pupočníkovej krvi v takýchto jednotlivých prípadoch sa množia. Je teda nádej, že celá štúdia dopadne viac než dobre. Z experimentálneho pohľadu je nemenej zaujímavé, že kmeňové bunky pupočníkovej krvi majú nesporné výhody oproti kmeňovým bunkám od dospelých jedincov.

Potvrdzujú to výskumy s indukciou pluripotentnosti, tzv. návratu buniek do takého stavu kmeňovosti, kedy sú schopné vytvárať bunky ktoréhokoľvek tkaniva v organizme. Mimoriadna úspešnosť týchto pokusov v porovnaní s použitím buniek od dospelých jedincov predurčuje bunky pupočníkovej krvi stať sa univerzálnym nástrojom regeneratívnej medicíny budúcnosti.

Sľubné výsledky naznačujú, že jednoducho sa rozmrazí jedna ampulka pupočníkovej krvi, v skúmavke sa v jej bunkách naindukuje pluripotencia a v špeciálnom bioreaktore v prítomnosti vybraných rastových faktorov sa pripraví požadované množstvo buniek alebo tkaniva určitého typu. Takto pripravené vlastné pacientove bunky sa následne budú môcť použiť na regeneratívny zákrok.

Prebiehajú aj na Slovensku výskumy s kmeňovými bunkami z pupočníkovej krvi?
Otázka výskumu kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na Slovensku je previazaná s financovaním vedy u nás vo všeobecnosti. Záujem vedeckej komunity je veľký, získať však finančné zdroje na takýto náročný výskum je veľmi ťažké.

Našou snahou je čo najviac zlepšovať nami poskytovanú zdravotnú starostlivosť prípravy transplantátov z pupočníkovej krvi. Vďaka grantu z nórskeho finančného mechanizmu sa nám darí rozvíjať darcovstvo a register darovanej pupočníkovej krvi na špičkovej svetovej úrovni, čo sa týka kvality transplantátov. Najnovší grant sme získali zo štrukturálnych fondov EÚ na porovnanie a vylepšenie metód spracovania pupočníkovej krvi na transplantát.

V spolupráci s výskumnými pracoviskami SAV a univerzít vyvíjame snahu získať grantovú podporu na výskum prítomnosti preleukemických klonov v pupočníkovej krvi, ktorý by mohol včas odhaliť predispozíciu na leukemické ochorenia a tiež vypovedať o vhodnosti použitia vlastnej pupočníkovej krvi na transplantáciu pri akútnych leukémiách detského veku.

Podobne by sme chceli získať v spolupráci so spomínanými výskumnými organizáciami grantovú podporu aj na výskum monitorovania pohybu kmeňových buniek v organizme pokusných zvierat, čím by sme vedeli lepšie dokumentovať prítomnosť týchto buniek v mieste ochorenia a zaznamenať ich prípadný liečebný efekt. Tieto metódy by sa neskôr mohli uplatniť v diagnostike ochorení u ľudí a prípadne aj v liečbe nádorových ochorení.

Kedy sa, podľa vás, uvedú nové terapie založené na pupočníkovej krvi do bežnej praxe?
Tvrdím o sebe, že som chorobný optimista a verím, že prvé výsledky spomínaných výskumov budú realizovateľné v bežnej praxi už o takých 5 až 10 rokov. Samozrejme, že proces uvedenia výsledkov klinických testovaní nie je nikdy jednoduchý a krátkodobý, zvlášť ak treba liečebné postupy upravovať a nanovo testovať alebo sa objavia iné prekážky. V súčasnosti však v USA prebieha vyše 100 klinických štúdií s využitím kmeňových buniek, takže niečo určite vyjde a úspešne sa dostane do praxe.