Nakupovanie ako mánia

Všetky majú v názve spoločné “báječné nakupovanie”. Ich hrdinka Becky Bloomwoodová-Brandonová je tiež finančnou redaktorkou, ktorá si niekedy mýli prax s teóriou. Keďze pozná najrôznejšie fígle v bankových službách, dokáže z týchto bohumilých ústavov vymámiť peniaze z tých najabsurdnejších dôvodov. Napríklad v poslednej knižke – Báječné nakupovanie do kočiarika – uvádza v liste banke, že sa telepaticky dozvedela od svojho ešte nenarodeného dieťaťa, že by si želalo prečerpať svoj účet. Na to jej však úradníci nenaleteli a žiadosť zdvorilo zamietli.

Nakupovanie ako posadnutosť

Becky je posadnutá nakupovaním. Zakaždým, keď ide okolo niektorého značkového londýnskeho obchodu, niečo ju vtiahne dovnútra a ona potom strháva šaty z vešiakov, kabeliek má plné náručie a šatky berie po tuctoch. Pri pokladni ju väčšinou zaskočí kreditná karta, ktorá odmieta všetky nazhromaždené nevyhnutnosti zaplatiť.

Možno úsmevné rozprávanie príbehov londýnskej redaktorky nám ostatným pripomenie aj naše, niekedy až nevysvetliteľné správanie. Podobne ako ona prechádzame nákupným centrom s predsavzatím, že si dnes nič nekúpime, a predsa nás nejaký obchod akoby “magicky” privábi, vojdeme dovnútra a o pár minút vychádzame s igelitovou taškou a so zlým svedomím.

Pred tým, ako sa nám narodilo bábätko, nevedeli sme, čo kúpiť skôr – džínsy veľkosti väčšieho palca alebo tie rozkošné tričká s trpaslíkmi? Zachránilo nás len to, že sme do piateho mesiaca nevedeli, či to bude chlapček alebo dievčatko – či ružová, alebo modrá. Sú však ešte iné ženy, u ktorých sa nakupovanie pomaly, ale iste dostáva do zóny, ktorú už možno nazvať chorobnou.
Sú známe prípady, keď sa niektoré dámy neudržali a nakúpili si toľko topánok, že sa im nezmestili ani do paláca. Napríklad Imelda Romualdez-Marcosová, manželka filipínskeho diktátora. Keď ju obvinili z hriešneho prepychu, bránila sa slovami: “Nie je pravda, že som mala tri tisíce párov topánok, bolo ich len tisícsedemdesiat…” Tak či onak, práve topánky sú najčastejším artiklom, pri ktorom sa my ženy nechávame uniesť.

Mánia

Báječné nakupovanie tak niekedy môže prerásť do mánie. Sú ženy, ktoré v akomsi opojení vydrancujú módny obchod, ale s príchodom domov omámenie vyprchá, tašky s oblečením hodia do kúta a už sa o ne nezaujímajú. Zaujímať sa o ne však čoskoro začne nejaký psychiater, napríklad Jan Cimický.

“Áno, občas sa takéto stavy objavujú. Nedávno som bol svedkom prípadu, keď úradníčka zodpovedná za financie dlhodobo odčerpávala peniaze z úradnej kasy a za tieto prostriedky si nakupovala topánky a kabelky, ktorých mala plnú pivnicu a povalu bez toho, aby ich niekedy mala na sebe. Uspokojoval ju iba akt nákupu. Svoje počínanie nedokázala ovládnuť. Teraz jej hrozí vysoký trest odňatia slobody. V jednom prípade sa chorobné nakupovanie prejavilo ako sprievodný príznak rýchlej demencie, keď sa významne znížilo subjektívne posudzovanie, čo je potrebné a čo nie ,a narušená pamäť to ešte skomplikovala (pacientka zabudla, že si tú vec pred hodinou kúpila). V ďalšom prípade sa ako dôvod ukázal rastúci mozgový nádor,” hovorí o svojich skúsenostiach MUDr. Cimický.

Dá sa z chorobného “nakupovania” liečiť? “Terapia závisí od toho, prečo vznikla. Inak sa bude liečiť osoba, ktorá sa takto prejavuje, pretože je inak somaticky chorá, inak človek, ktorý je iba rozmaznaný a nevychovaný a nepozná hodnotu peňazí ani si nevie vhodne vyberať. Všeobecne možno navrhnúť zníženie vnútornej emočnej tenzie, ktorá človeka tlačí k takémuto správaniu, napríklad slabšími liekmi proti úzkosti (anxiolytiká). K prípadom sa však dostávame až vtedy, keď sa ľuďom v okolí postihnutého začne jeho počínanie zdať nenormálne, a preto hľadajú pomoc u odborníka.” dodáva známy psychiater.

Ak teda cítime, že naše nakupovanie naberá nebezpečné obrátky, je vraj dobré chodiť do obchodných centier cielene a nakrátko. Nakúpiť iba vopred stanovený sortiment a príliš nešpekulovať, pretože hrozí nebezpečenstvo, že nám padnú do oka nejaké ďalšie lákadlá, teda aj veci, ktoré vôbec nepotrebujeme. Pred podobným šialenstvom by sme mali chrániť aj deti. Jednoducho ich namiesto nákupu vziať za kultúrou alebo do prírody. To sú však rady, ktoré sme iste počuli už nespočetnekrát.