Ako zvládnuť alergický šok

Rozkvitnutá záhrada vyzerala idylicky. No len do chvíle, kým ženu, ktorá v nej práve robila poriadok, nepoštípala včela. V priebehu niekoľkých sekúnd zbledla a prišlo jej zle. Včelie bodnutie u nej odštartovalo alergický šok.

Zdroj: archiv redakce

Prvotné prejavy alergického šoku:

• Slabosť, mrazenie a niekedy aj studený pot, no takisto nevoľnosť, prípadne vracanie alebo hnačky.
• Objaví sa rozsiahle svrbivé sčervenanie alebo vyrážky.
• Nastupuje dýchavičnosť, ktorú spôsobí opuch hrdla, prípadne stiahnutie priedušiek.
• Výrazné opuchy hrdla môžu sťažovať už aj tak zhoršené dýchanie, prípadne dych úplne zablokovať. Ako v prípade opuchov, tak aj pri vracaní musíme dávať pozor, aby sa postihnutý neudusil.
• Veľmi časté býva búšenie srdca a prudký pokles krvného tlaku. Šok môže v krajnom prípade vyvrcholiť stratou vedomia, zastavením dychu a zlyhaním srdca.

Postihnutý v akútnom stave trpí aj psychickými ťažkosťami, predovšetkým úzkosťou.

Lekári to nazývajú anafylaktickým šokom. Alergici sú pre tieto situácie vybavení – naša hrdinka tiež zachovala chladnú hlavu, rýchlo utekala domov a pichla si do stehna injekciu s adrenalínom pomocou autonijektora. Dostal sa jej tak do krvi rýchlejšie, ako keby si injekciu aplikovala len pod kožu. Užila aj svoje protialergické lieky, ktoré mala pripravené v lekárničke.

Vedela, že anafylaktický šok sa rozvíja rýchlo, a nemohla by strácať čas hľadaním správnych liekov. Z mobilu zavolala záchranku, nadiktovala dispečerke adresu a zdôraznila, že ide o anafylaxiu. Potom si ľahla na pohovku nabok tak, aby jej počas prípadnej straty vedomia nezapadol do krku jazyk. Záchranári prišli počas šiestich minút a odviezli ženu do nemocnice.

Dokáže aj zabíjať

Nie všetky prípady alergického šoku však dopadnú tak dobre. Lisa Anna Busatová z talianskeho Trevisa navštívila pri sčítaní obyvateľov usadlosť jedného farmára. Prišla uňho do kontaktu s kvapkami mlieka pripravovaného na výrobu syra. Pretože už od detstva trpela alergiou na bielkovinu z kravského mlieka, dostala anafylaktický šok.

Dievčina si okamžite pichla injekciu adrenalínu. Lenže namiesto toho, aby si ľahla a zavolala lekára, sadla na bicykel a došla na ňom domov. Jej stav sa medzitým zhoršil natoľko, že ju rodičia museli odviezť do nemocnice. Annino srdce cestou prestalo pracovať. Lekárom sa síce podarilo obnoviť jeho činnosť, dievča však nezachránili. Po dvoch týždňoch strávených v kóme zomrela.

Dramaticky sa skončil aj bozk, ktorý dostalo pätnásťročné dievča z Quebecu od svojho priateľa. Ten si odhryzol zo zákuska s arašidovým maslom a potom jej dal pusu. Dievča však trpela alergiou na arašidy. Kontakt s alergénom u nej vyvolal anafylaktický šok. Záchranka ju okamžite odviezla do nemocnice, no aj ona zomrela. Či už v dôsledku alergickej reakcie, alebo pre ďalšie ťažkosti, o to sa neskôr viedli spory.

Opatrnosti nikdy nie je dosť
Samozrejme, nie každý prípad anafylaktíckého šoku má akýto dramatický priebeh, navyše s tragickým koncom. Zažil som to doma. Manželku poštípala osa do brucha. Na postihnutom mieste sa vytvorilo červené, asi desať centimetrov široké koleso. Cítila sa zle a ťažšie sa jej dýchalo. Užila svoju tabletku proti alergii a ľahla si na bok do postele.

V priebehu hodinky sa jej stav zlepšil. Sčervenané, mierne opuchnuté miesto v okolí osieho bodnutia však mizlo asi 14 dní. Po celý ten čas nepríjemne svrbelo.

Najrizikovejšie je v takýchto prípadoch pichnutie do úst alebo ich okolia, prípadne do oblasti krku. Hrozia tam veľké opuchy a u citlivých ľudí aj riziko udusenia.

Prečo práve adrenalín
Kritický stav si vyžaduje okamžitú liečbu. “Pacientom odporúčame použiť autoinjektor s adrenalínom,” hovorí MUDr. Irena Krčmová, Csc., primárka z Ústavu klinickej imunológie a alergiológie vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové.

“Adrenalín zvyšuje výkonnosť srdcového svalu a zužuje cievy. Postihnutému teda nebezpečne dvíha nízky krvný tlak. Súčasne rozširuje priedušky. Mal by byť súčasťou balíčka prvej pomoci proti šoku. Spolu s dvoma tabletami lieku na alergiu (antihistaminikami), s dvoma tabletami kortikoidov a so sprejom rozširujúcim zúžené priedušky.” Adrenalín je vlastne hormón, ktorý sa vo vypätých situáciách prirodzene vytvára v kôre nadobličiek.

Čím rýchlejšie sa príznaky šoku objavia, tým ťažší priebeh môžete očakávať. Vyššie riziko anafylaxie hrozí ťažším astmatikom. Niekedy k nej však dôjde aj u inak zdravého človeka.

Rodičom alergického dieťaťa by mal lekár vysvetliť, čo majú robiť. “Užitočné je v kritických chvíľach zavolať na linku 155 a povedať, že nás postihla anafylaxia,” zdôrazňuje primárka Krčmová. “Pomoc musí byť rýchla.”

Rizikové sú aj lieky

Alergický šok sa najčastejšie objavuje po bodnutí hmyzom. Zvyčajne to býva včela, osa, čmeliak, prípadne sršeň. Rizikové je napríklad aj popŕhlenie medúzou. Ďalším spúšťačom bývajú niektoré lieky, napríklad penicilín alebo acylpyrín.

Šok dokáže vyvolať aj alergická reakcia na kravské mlieko, vajcia, orechy, mak, rybie alebo krabie mäso, krevety, tropické ovocie, zeler alebo syry. U citlivých ľudí môže reakciu spustiť aj minimum kritickej potraviny, napríklad stopa arašidov v oplátkach alebo v zmrzline.

Injekcia stále so sebou

Každý alergik by mal so svojím lekárom skonzultovať, aké veľké je uňho riziko alergického šoku a akú dávku adrenalínu má so sebou nosiť v autoinjektore. V USA to podľa výskumu dodržiava iba 16 % ľudí, ktorí prekonali šok. U nás takéto čísla k dispozícii nemáme, ale môžeme predpokladať podobne znepokojivý údaj.

Na intenzitu reakcie máva vplyv:

• citlivosť postihnutého,
• dostatočná, teda kontinuálna liečba choroby liekmi, vrátane najmodernejších antihistaminík 3. generácie,
• ďalšie záťaže, napríklad kontakt s peľom.

Je nevyhnutné zistiť, čo u pacienta vyvoláva šokovú reakciu, a týmto alergénom sa podľa možnosti vyhýbať. Je tiež možné podstúpiť preventívnu liečbu, napríklad alergénovú imunoterapiu proti včeliemu či osiemu jedu.

Zdroje: Novinky, Petr Veselý, Právo
www.alergie.cz
www.bez-alergie.cz
www.zivot-alergika.cz
Otázky pre odborníkov môžete zasielať na www.cipa.cz.