Mýty o detských príkrmoch

Mýtus: S prvým príkrmom sa začína, keď dieťaťu narastie prvý zúbok.

Pravda: Existujú deti, ktoré sa s prvým zúbkom už narodia, a je úplne pochopiteľné, že ho hneď po narodení nezačnete kŕmiť kašou. Na druhej strane sú však deti, ktorým zúbky vyrastú až v deviatich mesiacoch alebo neskôr, a tie sa, samozrejme, dožadujú prvých príkrmov už oveľa skôr a svojimi ďasnami dokážu rozžuť takmer čokoľvek.

Každé dieťa je individualita a treba k nej aj tak pristupovať. Keď už dieťaťu nebude stačiť mlieko, rozhodne vám to dá najavo. Najvhodnejší čas, keď by ste mali začať s príkrmami, je z hľadiska vývoja dieťaťa dokončený 6. mesiac. V individuálnych prípadoch môžeme začať aj skôr, nie však pred dokončeným 4. mesiacom veku.

Mýtus: Dieťa by si malo čo najdlhšie vystačiť iba s materským mliekom alebo s kvalitnou dojčenskou výživou.

Pravda: Asi po pol roku veku už samotné materské alebo dojčenské mlieko nemusí úplne pokryť nároky dieťaťa na všetky živiny. Vtedy by ste mali pristúpiť k podávaniu prvých nemliečnych príkrmov. Opäť však platí, že každé dieťa je iné, preto sa riaďte hmotnosťou dieťaťa, radami detského lekára, ale aj chuťou svojho dieťaťa spoznávať nové chuťové vnemy.

Mýtus: S príkrmami sa začína u všetkých bábätiek rovnako, či už sú dojčené, alebo kŕmené umelou výživou.

Pravda: U nedojčeného zdravého dieťaťa začíname s príkrmami rovnako ako u dojčeného, po 6. mesiaci. Keď dieťa býva hladné, hoci pije vyše 900 ml mlieka denne, môžete začať s prikrmovaním aj skôr, nie však pred 17. týždňom. Pre dojčené dieťa je výlučné dojčenie tou najlepšou stravou, ktorá mu poskytne všetko, čo potrebuje, a chráni ho pred chorobami.

Mýtus: Prvé nemliečne príkrmy spôsobujú u dieťaťa zápchu.

Pravda: Zároveň so zavádzaním nemliečnych príkrmov treba u nedojčeného dieťaťa začať pridávať ďalšie tekutiny, predovšetkým dojčenskú vodu (+ čaj, ovocnú šťavu) – postupne, podľa množstva príkrmu, asi 400 ml. Dojčené dieťa iné tekutiny nepotrebuje až do 9.-10. mesiaca, keď mu začneme pridávať asi za pohár dojčenskej vody. Ovocnej šťavy alebo džúsu by malo byť iba okolo 120-150 ml. Celková dávka tekutín vrátane mlieka by sa mala pohybovať okolo 150 ml/kg/deň. Mlieka a mliečnych výrobkov by malo byť minimálne okolo 400 ml.

Mýtus: Kaša je kaša! Je jedno, akou kašou začnem prikrmovať.

Pravda: Prvé príkrmy sa zvyčajne začínajú ryžovou (napr. Moja prvá kaša) alebo inou kašou neobsahujúcou lepok. Deťom od ukončeného 4. mesiaca veku môžete vyberať z niekoľkých druhov kaší s jemnou a hladkou konzistenciou, ktoré sú ľahko prehĺtateľné. V druhom polroku zaraďujeme aj obilné kaše s obsahom lepku, najlepšie dovtedy, keď je dieťa ešte dojčené.

Starším deťom, ktorým už rastú zúbky, sú určené kaše s malými a mäkkými kúskami, na ktorých sa dieťa učí hrýzť a žuvať.

Mýtus: Všetky kaše pre deti obsahujú mlieko, preto nemôžu byť podávané deťom s alergiou na bielkovinu kravského mlieka.

Pravda: Vyrábajú sa nemliečne kaše, ktoré sú vhodné aj pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergií alebo pre deti s alergiou na bielkoviny kravského mlieka. Instantná nemliečna kaša sa pripravuje s takým mliekom, ktoré alergické dieťa obvykle dostáva. Kašu je možné pripraviť aj s vodou, ak na to máme dôvod (napríklad hnačky alebo črevné ťažkosti vyvolané alergiou).

Čítajte tiež:

• Ja sám! Nechajte ho, nakŕmi sa bez vašej pomoci
• Akú vodu vybrať pre dojčatá?
• Zeleninové príkrmy

Mýtus: Všetky obilné kaše sú rovnaké.

Pravda: Mýtus v zásade platí.

Mýtus: Výrazne sladká chuť detských ovocných pyré je spôsobená pridávaním repného cukru (sacharózy).

Pravda: Sladkú chuť ovocným pyré dodávajú jednoduché sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ovocí. Výrazne sladká chuť vzniká zahustením pokrmu, keď odstránením prebytočnej vody dochádza k vyššej koncentrácii sacharidov, preto nie je dôvod pridávať do detskej výživy ďalší cukor.

Mýtus: Detské príkrmy, vzhľadom na ich predĺženú trvanlivosť, obsahujú chemické konzervačné látky.

Pravda: Príkrmy sa pripravujú tepelnou, nie chemickou konzerváciou. Ich dlhá trvanlivosť je zaistená devitalizáciou („zničením”) všetkých mikroorganizmov. Dojčenské výrobky nesmú obsahovať žiadne chemické konzervanty ani farbivá.

Mýtus: Deti zo svojej bacuľatosti vyrastú.

Pravda: Rozkošným „faldíkom” bábätiek sa možno potešia babičky, rodičia by sa však pred nimi mali mať na pozore. Nadmerný príjem potravy u detí môže zapríčiniť obezitu v neskoršom veku. Ak dieťa v dojčenskom veku začne výrazne priberať, jeho telo si to pamätá – a to aj napriek tomu, že sa rodičom podarí hmotnosť dieťaťa znížiť.

Po celý svoj ďalší život môže byť náchylnejšie na nadváhu. Rodičia by preto mali dbať na dodržiavanie odporúčaného dávkovania na obale príkrmov a naučiť tak dieťa správne sa stravovať až odmalička – je to najlepší základ zdravia, ktorý mu môžu do života dať.

Dlhodobo dojčené deti nemávajú také veľké problémy s obezitou v dospelosti, a to nezávisle od toho, akú hmotnosť mali počas dojčenia. Deťom do 2 rokov príjem živín zásadným spôsobom neobmedzujeme.

Mýtus: Dieťa sa má hneď odmalička naučiť zjesť všetko, čo má na tanieri.

Pravda: Ak dieťa nútime do dojedania pripravenej porcie, môže to viesť k poruchám trávenia, obezite a odporu k jedlu. Pre zdravý vývoj dieťaťa je lepšie dávať mu menšie porcie, a ak si vypýta, tak mu ešte pridať. Rodičia by mali dbať na vyvážený jedálny lístok a pestré chute.