Sú otcovia skutočne „na draka“?
To, že sú „na draka“ princovia, to vďaka rovnomennej českej rozprávke vieme už dávno. Ako je to však s oteckami? Mnohé štúdie opisujú našu modernú civilizáciu ako „spoločnosť bez otcov“ a mnohé ženy sa domnievajú, že aj muži patria od narodenia dieťaťa na vedľajšiu koľaj alebo rovno do starého železa, pretože svoju historickú úlohu už splnili, a čo s nimi vlastne ďalej?
Zdroj: archiv redakceOpačný extrém zas velí pánom hodiť za hlavu roky driny a nikdy neutíchajúcu honbu za profesijnou kariérou, omotať si brucho zásterou s nápisom „mamička“ a zostať doma na materskej dovolenke.
„Na draka“ v tom lepšom zmysle
Mama a tata – to je podľa môjho názoru sympatické spojenie, ktoré dáva zmysel. Napokon, zdá sa, že to isté si myslí aj náš marťanko, aj keď ešte namiesto „mama a tata“ roztomilo bľaboce „mamina a tatita“, pretože lepšie to zatiaľ nedokáže. Podľa odborníkov sú síce muži schopní typicky materského správania, ich mužská rola je však rovnako nenahraditeľná. Mužský element rozširuje spektrum možného správania a prežívaných emócií a zdá sa, že hrá jednu z rozhodujúcich úloh vo vytváraní sociálnych väzieb s rovnakým aj odlišným pohlavím. Ak chýba vo výchove muž, je porozumenie sociálnym situáciám a vzťahom v neskoršom veku slabšie, rovnako ako je slabší aj emočný ohlas na niektoré signály a podnety z okolia.
Dva neoddeliteľné svety?
Hoci už dávno skutočne neexistujú mužské a ženské práce (nech mi páni prepáčia, ale je to tak), napriek tomu stále existuje mužský a ženský svet. Obidva majú svoje čaro a do oboch je možné aspoň jednou nohou nachvíľu vkročiť a okúsiť ho. Pomerne častým problémom však je, že to žena svojmu manželovi nedovolí či inak neumožní. Má totiž pocit, že ONA to zvládne najlepšie, že ON ani netuší, ako toho maličkého drobčeka prebaliť, chytiť do náručia, vyviezť von v kočiariku… ONA nemá predstavu, aké kompetencie na svojho partnera preniesť, a ON nemá predstavu, aké kompetencie vlastne požadovať. A tak sa priestor mužovej pôsobnosti zmenšuje a zmenšuje, až si pripadá úplne zbytočný a odstrčený. A tak si nájde náhradný program, ktorý o niekoľko rokov vyústi do celkom obvyklého rozpadu manželstva…
Dôležitosť muža
„Nemaľuj čerta na stenu!“ počujem kričať mimozemšťana a ten hlások sa odráža azda od všetkých stien nášho bytu. Umyť riad alebo prebaliť dieťatko neznamená byť menej mužom, rovnako však platí, že „mužstvo je udeľované mužstvom“ (ako sa píše napr. na stránkach Ligy otvorených mužov, ktorá je okrem iného určená aj pre otcov, ktorí o sebe premýšľajú). Inými slovami, muž a otec v rodine je proste potrebný, pretože otcovia sú skutočne „na draka“ – kto iný by mal bojovať práve s tými drakmi vonku, ktorí chcú zožrať rodinný pokoj a bezpečie? Otcovia niekedy kričia, nerobia to, čo majú, a chodia domov neskoro. Ak sú však svojej rodine dostupní (fyzicky i emočne), ak bojujú a bránia pred drakom svoje princezné i princuliatka a fungujú aj inak, potom treba otcovstvo oceniť.
„A zostal by si na rodičovskej dovolenke?“ pýta sa ma ticho žena, keď vidí, ako sa dojímam svojimi vlastnými myšlienkami o rodine. „Čože?!“ Bol to dvojhlas, pretože Marťanko z inej planéty sa tvári rovnako vydesene ako ja. „Neblázni, dieťa predsa potrebuje predovšetkým mamu… (mimozemšťan zúrivo prikyvuje)… Kam som si dal tie kľúče od práce, zabudol som ešte niečo dokončiť… (mimozemšťan s úľavou vydychuje)…“ Práca má tú výhodu, že ju nikto nenazýva dovolenkou, pri obede v jedálni na mňa nikto neskáče a neleje mi polievku na hlavu, na záchode sa tiež môžem zavrieť sám. Je skvelé byť otcom, nemyslíte?
