Ako vychovávať dieťa?

Dieťa, ktorému rodičia neustále niečo zakazujú, prikazujú a nedajú mu žiadne vysvetlenie, ktoré od rodičov, predovšetkým od matky, nezažije spontánne prijatie, nemá pocit bezpečia a blízkosti. Takéto dieťa si takmer určite nebude isté samo sebou a bude mať nízke sebavedomie. Svet okolo seba bude pociťovať ako chladný, odťažitý a nepriateľský a nebude si vedieť vysvetliť prečo.

Autoritatívna výchova

Pri tomto štýle si dieťa zvykne bezvýhradne sa podriaďovať autorite a prijímať jej názory. Bude celkovo menej aktívne, pretože nechce riskovať trest. Takéto deti bývajú celkovo úzkostlivejšie a menej tolerantné k druhým ľuďom. Keď sa potom ocitne medzi svojimi vrstovníkmi s odlišnými normami, jeho aktivita zosilnie a správa sa „zakázaným“ spôsobom. Môže dochádzať až k agresívnemu presadzovaniu vlastného ja.

Liberálna výchova

Na druhom póle je dieťa, ktoré dostane všetko, čo chce, je zahŕňané peniazmi či darčekmi, ktorými rodičia akosi kompenzujú nedostatok citových prejavov. Tí sa o jeho záľuby, zážitky či prípadné starosti nezaujímajú, takže vlastne dieťa zanedbávajú. Aj ono bude v živote svojím spôsobom neisté.
Pod vplyvom tejto takzvanej liberálnej výchovy si nevytyčuje vyššie životné ciele a nezvykne si v živote prekonávať prekážky. Nerozvíja sa jeho vytrvalosť a charakterová aktívnosť, nedôveruje svojim schopnostiam. Nemá dôvod, pretože rodičia, ktorí aplikujú liberálnu výchovu, zaň všetko zariadia a dávajú mu najavo, že ono za nič nemôže a nič nemusí.

Demokratická výchova

Keď u dieťaťa podporujeme pozitívne charakterové črty, ako sú vytrvalosť alebo sebaovládanie, keď sú na ne kladené primerané požiadavky a keď ich berieme ako plnoprávneho člena rodiny, ktorý však má aj svoje povinnosti a ich plnenie považujeme za samozrejmé, neuplatňujeme prísne tresty a vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi sú priateľské, uplatňujeme štýl výchovy, ktorý sa označuje ako demokratická výchova. Je to ideálny typ.
U detí sa rozvíja svedomitosť i celková stabilita osobnosti. Výchova je dôsledná, no zároveň jemná. Pravidlá sú stanovené, na ich dodržiavanie sa dbá v súlade s potrebami všetkých členov rodiny. Rodičia prihliadajú na potreby detí, takže dokážu posúdiť, či je dobré urobiť v zabehanom stereotype občas nejakú výnimku.

Komunikácia

Zaujímavé je, že rovnaký výchovný prostriedok či postup je u niektorého dieťaťa účinný a na iné neplatí. Podstatný je totiž vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným. Dôležitá je aj okamžitá konkrétna situácia. Spôsob výchovy teda znamená sústavnú komunikáciu dospelých s dieťaťom a vhodnú voľbu výchovných prostriedkov.

Na dieťa v nemalej miere pôsobí temperament vychovávajúceho, jeho nezrelosť, prípadná agresivita, labilita, intelektové, somatické či duševné hendikepy, nespokojnosť s jeho vlastným životom a pod. Silný vplyv majú skúsenosti dospelého s výchovou, ktorú sám zakúsil ako dieťa v rodine či v škole.
Pri formovaní osobnosti dieťaťa je vždy určujúce, do akej miery máme k nemu kladný emočný vzťah. Optimálny spôsob výchovy teda možno vymedziť kladným emočným vzťahom v kombinácii s demokratickým typom výchovy. Nájsť tú správnu mieru však nebýva vždy ľahké.

Stanovenie hraníc

Od deväťdesiatych rokov prevažuje trend liberálnej výchovy. Rodičia by si však mali vymedziť určité hranice, jasné a platné pravidlá a dôsledne ich dodržiavať. Dieťa tým privedú k vlastnej zodpovednosti za to, čo robí. Rodičia by sa, samozrejme, mali s dieťaťom naučiť rozprávať. Vysvetliť mu, prečo sú pravidlá také, aké sú, a prečo ich musí dodržiavať. Dôležité pre výchovu sú aj vzťahy medzi rodičmi, pretože dieťa je neustále v strehu, pozoruje a napodobňuje.

Uplatňovať tento spôsob výchovy je veľmi ťažké a nie vždy sa to vydarí, pretože, ako sme už spomenuli, každé dieťa je iné a na každé z nich platí trochu niečo iné.

Mali by sme sa preto zamyslieť, či naše dieťa pod vplyvom pôsobenia našej osobnosti netrpí, či nemôžeme zlepšiť vzťah k nemu. Dobrá komunikácia s dieťaťom a spoločné príjemne strávené chvíle sú nielen veľkým prínosom do nášho života, ale aj zdrojom našej radosti.