Riekanky a básničky sú nenahraditeľné

Rytmus je tiež súčasťou našej reči. Od narodenia ho vedome či nevedome využívame pri komunikácii s bábätkom, neskôr v rýmovačkách a riekankách s predškolskými deťmi. Dieťa dokáže veľmi skoro napodobniť rytmus a melódiu reči, skôr než hláskové zoskupenie jednotlivých slov. Naprv sa s rečou pohráva, vyslovuje rytmicky rad slov, komolí ich, hovorí slová, ktoré nemajú význam. Ale sú rytmické!

Rytmus slovenských riekaniek je najčastejšie trochejský a zodpovedá ukolísavaniu, hojdaniu a poskakovaniu detí (napríklad Hopy, hopy…, Hejsasa, hopsasa, Hou, hou, hojdy, hojdy hou… atď). Dieťa si často slová upravuje práve podľa toho, aby sa mu hodili do rytmu. Ale aj v dospelosti sa bez týchto rýmovačiek nezaobídeme.

Všimnime si napríklad skandovanie na futbalovom zápase: „Do toho, do toho!“ alebo „To je smola, to je smola“ a podobne. Modulačné faktory reči (melódia, prízvuk, tempo, intenzita a farba hlasu) dieťa, ale aj dospelého priamo vyzývajú k opakovaniu.

Nič neodkladajme

Riekanky a básničky ničím nenahradíme a ak ich deťom nehovoríme a neučíme ich, chýba im jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako si osvojovať reč. Mnoho rodičov sa spolieha na „nácvik“ v škôlke a dopúšťa sa tak veľkého omylu. Rozvíjanie reči nemôžeme odkladať! Začať v období, keď dieťa nastupuje do škôlky, je neskoro.

Najčastejšie chyby

Môžeme aj veľa pokaziť, keď nezvolíme vhodnú formu, ako riekanky, básničky a povedačky deti učiť. Najlepšie sa učí napodobňovaním. Štýlom „opakuj po mne“ dieťa odradíme hneď na začiatku. Preto mu riekanku prednášame vo vhodných chvíľkach, postupne skúsime niektoré slovíčko vypustiť, počkáme, či ho dieťa doplní, a keď nie, tak mu pomôžeme. Potom skúsime vynechať inú časť a naraz zistíme, že stačí naznačiť začiatok a dieťa ju odrecituje samo. Básnička je na svete!

Ďalšia chyba by bola, keby sme dieťa učili riekanky určené na logopedický nácvik. Rovnako ako lieky ordinuje lekár, iba logopéd určí, ktorá riekanka je pre dieťa vhodná. Navyše, pri logopedickej intervencii by dieťa riekanky už poznalo a nechcelo by ich „znovu“ cvičiť.

Význam riekaniek

Význam riekanky spočíva nielen vo vnímaní jej rytmu, ale aj v rozvíjaní percepčných schopností reči a pamäti dieťaťa. Riekanka ako dialóg je ideálna na precvičovanie pamäti. Dieťa sa učí dopĺňať vždy vhodné slovo alebo veršík. Deti majú tento druh „dialógu“ veľmi rady a ľahko sa naučia „odpovede“.

Napríklad:

Kde je bába? – Kávu dáva.
Kde je dedo? – Oca hľadá.
Kde je oco? – Je pri aute.
Kde je mama? – Je tu s nami.

Jedna druhej riekla,
keď koláče piekla
požičaj mi lopatu,
keď si už napiekla

Ak sa dieťa vydrží dlhšie sústrediť, môžeme postupne do jeho (aj nášho) repertoáru zaraďovať ďalšie celky. Ďalšiu básničku už môže zvládnuť celú, len sa ju potrebuje učiť po kusoch. Začnite napríklad štyrmi veršíkmi a postupne môžete pridávať ďalšie a ďalšie.

Rozhýbaná básnička

Tým, ako sú riekanky rytmické, priamo nabádajú na spojenie s pohybom rúk, hlavy alebo celého tela. V spojení s riekankou sa rozvíja koordinácia celého tela. A ako ľahko si deti riekanku s pohybom zapamätajú! Pohyby treba vykonávať pomalšie, v rytme, aby ich dieťa stihlo napodobňovať. Fantázii sa medze nekladú a akúkoľvek riekanku môžete sprevádzať pohybom. Jediným kritériom je jednoduchosť.

Nakreslená riekanka

Riekanku môžeme spojiť s kreslením, vznikne kreslená riekanka. Kto z nás by nepoznal „Šla babička do mestečka, kúpila tam…“ Zmyslom je rozvíjanie vizuomotorickej koordinácie v spojení s rečou, t. j. súčinnosť ruky a oka s rytmom. Reč v spojení s kreslením podporuje rozvíjanie grafického prejavu a naopak, zvládnutie techniky kresby podnecuje rozvíjanie rečového prejavu. Pohyby môžeme najprv skúšať vo vzduchu, prstom v piesku, kriedou na veľkej ploche, navlhčenou hubkou, farbou na prstoch.

Presnosť nie je dôležitá. Naopak, pohyb podriaďujeme rytmu, línie sa prekrývajú. Pri kreslení na papier dbáme na správne držanie písacieho náčinia (mäkká pastelka, voskovka). Všetky kreslené riekanky vychádzajú z jednoduchých línií, rovnaké línie a pohyby na papieri obmieňame rôznymi veršíkmi alebo pesničkami. Využijeme vlastnú fantáziu a jednoduché rytmizovanie.

Napríklad:

Hop a hop, cez priekopu,
hopy, hopy, cez priekopy … ceruzka skáče horný oblúk.

Motáme, motáme klbôčko,
pozri sa, dievčatko …. ceruzka motá klbko od stredu von.

Ak ešte nevieme, ktorú ruku dieťa preferuje, necháme ho, aby samo určilo, ktorou rukou bude „kresliť“. Čím je dieťa v grafickom prejave menej zdatné, tým by mal byť obrázok väčší a tiež by sme mali starostlivo vybrať nástroj na písanie. Absolútne nevhodná je prepisovačka alebo tenká fixka. Kresby dieťaťu predvádzame, k tomu hovoríme riekanku alebo kreslíme spoločne či vedľa seba na jeden papier. Veršovačky hovorme pomaly, doprajme dieťaťu dosť času. A nezabudnime chváliť!

Nekonečné opakovanie

Deti si tento typ riekaniek veľmi skoro obľúbia, je potrebné pripraviť sa na to, že dieťa bude chcieť hry opakovať aj desaťkrát, a tak sa vyzbrojme trpezlivosťou.

Riekanky a básničky sú pri rozvíjaní reči veľkými pomocníkmi. Pokúsme sa maximálne využiť naše kultúrne dedičstvo. Slovenská ľudová poézia je veľmi bohatá a ponúka nám repertoár riekaniek a básničiek vhodných pre všetky vekové kategórie detí. Zoznamujme dieťa s riekankami a básničkami, ktoré majú vzťah k ročným obdobiam. Prostredníctvom nich vnímame odlišnú náladu jari, leta, jesene či zimy. Deťom tak ukazujeme, že nejde len o číre odrecitovanie textu, že básnička má aj svoj obsah, hĺbku. Dieťa má príležitosť spoznávať kultúru svojho národa v ľudových zvykoch, ako sú napríklad Vianoce alebo Veľká noc.

Pre našich najmenších tvorili aj známi slovenskí básnici. K najznámejším patrí: Ľudmila Podjavorinská, Elena Čepčeková, Mária Rázusová-Martáková, Krista Bendová či Tomáš Janovic.

K mnohým básničkám je ľahké zanôtiť jednoduchú melódiu, spojiť ich s pohybom alebo rytmizovať. Stále platí, že všetko má prebiehať v pokojnej a láskyplnej atmosfére, bez náhlenia. Pre dieťa, ale aj pre nás by mali byť tieto chvíle zábavou a príjemným zážitkom.

Autor: Mgr. Jana Bezděková