Dámy, doprajte si

Väčšina z nás však trpí práve svojou nedokonalosťou
Dokonalosť je však nuda. Čo s ňou? Keby sme boli všetci dokonalí, nevyvíjali by sme sa.
Takže: každý by pri vstupe do partnerstva mal povedať: mám tieto nedostatky, budeš s nimi vedieť žiť?
V zásadných veciach by sme sa mali dopĺňať a na niektoré by sme si mali vedieť zvyknúť, ak chceme žiť spolu. A pretože vzťah sa väčšinou unaví na maličkostiach, je dobré snažiť sa ich zbavovať. Obaja.

Stretávate sa so ženami, ktoré ľutujú, že sú ženou?
Áno. Hlavne keď nemôžu otehotnieť. Občas od nich počujem: „Radšej som mala byť chlap!“
To často pramení z ich detstva. Rozprávajú mi príbehy, ktoré majú spoločného menovateľa: naši chceli chlapca a ako chlapca ma aj vychovávali.
Rysy týchto mladých žien sú skôr naozaj rysmi mužov a ich manželia skôr vyzerajú ako ženy. Aj v rodine mávajú obrátené roly.

Prečo sa vôbec ženy snažia vyrovnať mužom?
Nie som si úplne istá, že ženy sa snažia skutočne s mužmi súperiť. V každom prípade je to problém až posledných rokov. Veď až prelom 19. a 20. storočia dal ženám možnosť sa presadiť. Konečne mohli ukázať, že nemajú mozog o nič hlúpejší než muži.

Na jednej strane sa ženy snažia byť ženami v pravom zmysle slova, ale v momente, keď sú úspešnejšie ako muži, mužov sa okamžite zmocnia ich atavistické sklony a so ženami súperia.
Ženy by však v žiadnom prípade nemali pri práci s mužmi používať mužské zbrane, ale vždy byť za každú cenu ženou a k mužom, s ktorými pracujú, sa správať s láskavosťou a starostlivosťou. To funguje. Veď aj dospelí chlapi sú po celý život stále len vyrastení chlapci.

Túžia dnes muži skôr po parťákovi alebo princeznej?
Vo väčšine prípadov chce byť muž predovšetkým mužom, čo podľa neho znamená, že on je ten, kto sa stará, aby jeho rodine nič nechýbalo, aby bol za svoje správanie ocenený, vážený. O ženu sa chce starať aj v súčasnosti, len sa mi zdá, že ženy už nevedia to, čo vedeli ich prababičky: muž je hlava rodiny a žena je krkom, ktorý tou hlavou otáča.

Hoci my ženy robíme takmer všetky práce čo muži, predsa len sme dlhodobo od prírody naprogramované na iné vnímanie sveta, a to by sme mali rešpektovať. Hoci si poradíme takmer so všetkým. Muž vždy potrebuje byť dôležitý a pre koho viac než pre svoju partnerku?

Vráťme sa k ženám, ktoré vychovali ako chlapca? Čo s tým?
Veď prečo nie. Len pred svojím partnerom neukazujte, že viete úplne všetko ako chlapci. Mal by pred vami pocit menejcennosti. Hlavne trvajte na tom, že ste žena. Moho žien si na svoju škodu hovorí, že nebudú za hlupane, keď sa vedia o všetko postarať.

Lenže potom sa muž vedľa nich ako muž necíti. Partnerstvo a život v ňom sú kompromis a od nás žien sa celý život vyžaduje, aby sme vzťah emočne držali a tak trochu občas hrali divadlo. Veď každá z nás počas dňa zvláda toľko úloh, že hrať manželku alebo partnerku určite zvládneme.

Takže tradičné rozdelenie rolí? 
Možnože teraz sa niektorá z vás na mňa hnevá, že rozdeľujem úlohy na mužské a ženské, ale… Napriek tomu, že spoločenská revolúcia konečne ženu pozdvihla na úroveň muža, stále sú ešte medzi nami obrovské rozdiely. Ženský a mužský svet je každý iný a tak to má byť.

Mužom patrí fyzicky náročnejšia práca, lebo sú na ňu od prírody stavaní, a ženám by mala patriť fyzicky menej náročná práca. Vždy sa veľmi hnevám, keď sa ženy chcú vo fyzických prácach vyrovnať mužom.
Pýtate sa prečo? Jednoducho: čím viac sa žena fyzicky zaťažuje činnosťami nezodpovedajúcimi jej organizmu, tým menšiu má možnosť donosiť plod alebo otehotnieť. A to nehovorím o športových aktivitách, z ktorých by som niektoré ženám ZAKÁZALA ZÁKONOM.

Autor: Ing. Jarmila Jelínková