Katka (1): Cítim pohyby!

Škoda len, že to môj manžel nemôže prežívať so mnou. Kedykoľvek si na bruško položí ruku, drobček ako naschvál prestane. Hovoríme mu zatiaľ Sofík. Buď to bude Sofia alebo Filip. Zatiaľ to vedieť nechceme, bude to prekvapenie až do poslednej chvíle.

Ahoj! Volám sa Katarína, som novinárka a pred niekoľkými týždňami som sa s veľkou radosťou zaradila medzi vás, tehuľky! Čakám svoje prvé vysnívané dieťatko a rada by som sa s vami podelila o svoje radosti a pochyby.

Chcete vidieť, ako vyzerá bábätko Kataríny? Kliknite tu.

Kde všade ten drobček bol?

Sofík je už odmalička veľký cestovateľ. Asi deň po jeho splodení už som išla na služobnú cestu na Moravu (tiež si ma manžel niekedy zo srandy doberá, či nevznikol práve tam), ďalší týždeň bol v Plzni, potom nasledovalo východné Slovensko, Berlín, Paríž, cestovanie v Írsku, dovolenka v Krkonošiach a budúci týždeň sa chystám asi na predposlednú cestu do zahraničia – do Nórska.

Zatiaľ je mi dobre, tak si hovorím, prečo sa niekam nepozrieť, keď mám tú možnosť a ešte dosť času. Snáď nebude to naše dievčatko alebo chlapček po tom všetkom až veľmi do sveta. Ako každá mama by som ho chcela mať stále pri sebe. Aspoň zatiaľ.

Naša milá šmuha

Sofík je totiž naše prvé a vysnívané dieťa. Ohlásil sa deväť mesiacov po svadbe, chceli sme trošku skôr, ale prírode nerozkážeš. Najskôr sme si asi ako väčšina rodičov mysleli, že je to len šmuha na teste. Keď som videla, že to zase nevyšlo, za celé to obdobie som sa prvýkrát rozplakala, že nám to snáď nikdy nevyjde.
Ale to už sa hormonálnymi výkyvmi hlásil Sofík!

Manžel ma upokojoval, že máme predsa ešte dosť času a že budúci mesiac sa to podarí. Večer sme sa u kamarátov poriadne opili a ráno urobili zase tehotenský test. No a zase šmuha! Začala som pomaly dúfať.

Hormóny vystrájajú

Ale istotu som získala až za nekonečné tri týždne, kedy ma doktorka pozvala na kontrolu: „Je tam zárodok, ale tiež krvná zrazenina, ktorá je desaťkrát väčšia ako on. Pravdepodobnosť, že prežije, je 50:50.“

Tieto slová nám totálne pokazili našu radosť z malinkého tvora v brušku. Keď som to volala budúcemu oteckovi, plakala som. „Prečo plačeš?“ opýtal sa. „Ja som rád, že to vyšlo.“

No a vyšlo, obdobie strachu sme prekonali a teraz už je všetko v poriadku. Od tej doby sme mali mnoho problémov, kedy nás doktori strašili, čo sa môže diať, ale môj „tatík“ bol stále pokojný a to mi naozaj dodávalo veľa síl. Nemyslite si, že som nejaká hysterička. Pred otehotnením som bola flegmatik a pokojný človek, ale tie hormóny mi dávajú zabrať.

Prečo ma Sofík denník?

No a ako vlastne vznikol nápad písať tu na babyweb denník? Samozrejme prišla ponuka a ja som ju prijala, ale prečo? Už od začiatku som mala pocit, že Sofíka mám v brušku, cítim ho, rozprávam sa s ním, ale on si to nebude nikdy pamätať, tak ako si nepamätám ja, čo mi hovorila a čo vtedy prežívala moja mama.

Prišlo mi to ľúto. Ale teraz moje bábätko už vo mne žije a raz by malo vedieť, ako sme sa na neho tešili. Takže už pred tou ponukou som si hovorila, že mu musím založiť denník. Aby vedelo, kde všade bolo, čo hovorila babka, keď sa o ňom dozvedela a ďalšie možno nepodstatné veci.

Nepodstatné možno pre niekoho, ale pre mňa je už teraz Sofík jednou z najdôležitejších bytostí na svete.

Denník mi pomáha urovnať si myšlienky a som rada, že ich neodvanie čas. Ak máte tiež chuť písať svojmu bábätku denník, budem veľmi rada, keď sa pridáte tu. Teším sa na vaše mamičkovské zážitky a postrehy.