Škodlivá, ale používaná metóda pri pôrode: tlačenie na brucho

„Tlačenie na brucho som si ,užila pri prvom pôrode,“ rozpráva Jana, matka dvoch dcér. „Asi stokilová pôrodná asistentka mi na pokyn lekára vrazila lakeť do brucha, na druhý deň som tam mala modrinu. Navyše ma dostala poznámka pôrodníka, že to inak nešlo, pretože neviem tlačiť. Chcela by som vidieť jeho, ako by tlačil so zadkom hore a do kopca.“

Expresiu plodu podľa Kristellera už v roku 1952 vyhlásili za non lege artis, teda neodporúčanú a škodlivú. Ako možné negatívne dôsledky sa uvádzajú poranenie matky (ruptúra maternice, poranenie pošvy a hrádze) a poškodenie novorodenca (zvyšuje sa napríklad riziko poranenia brachiálneho plexu, teda jemných nervov medzi krkom a končatinami). Napriek tomu sa v rôznych formách tlak na fundus pri pôrode v našich pôrodniciach hojne využíva doteraz.

„Strata kontroly nad pôrodným procesom a zážitok bezmocnosti pri priamej a nečakanej agresii, medzi ktoré násilný tlak na brucho nesporne patrí, je po separácii a strate dieťaťa treťou najsilnejšou traumou,“ komentuje túto pôrodnú metódu klinická psychologička Michaela Mrowetz.

Skákanie na brucho

Ženy, ktoré zažili v rôznej forme tlak na maternicový fundus, opisujú niekoľko rôznych spôsobov tejto praktiky. Podľa klientok, ktoré prichádzajú do ordinácie Michaely Mrowetz, sú to napríklad tieto: Zdravotník si omotá zápästie a predlaktie koženým remeňom a následne vyvíja tlak na brucho rodičky tak, že prechádza rukou omotanou remeňom cez brucho a zároveň tlačí váhou svojho tela.

Zdravotník priviaže k peľasti postele prestieradlo, omotá ho pod prsami rodičky, zavesí sa na druhú stranu prestieradla a celou váhou na ňom visí, pričom ním prechádza po celom bruchu ženy. Dve sestry zmotajú prestieradlo, umiestnia ho pod rodičkine prsia a každá na ňom visí z jednej strany a tlačia ho nadol po bruchu rodičky. Sestra alebo lekár si prinesú stoličku alebo schodíky a predlaktím naľahnú na brucho pod rodičkinými prsami a celou váhou svojho tela vyvíjajú tlak na brucho.

Ako hlavný dôvod využívania tejto metódy sa uvádza neschopnosť rodiacej ženy tlačiť. Objektívnou príčinou (spolu s podávaním umelého oxytocínu a aplikáciou epidurálu), prečo majú rodičky problém vytlačiť bábätko, je však nevhodná pôrodná poloha.

Napriek tomu, že vo väčšine pôrodníc umožňujú slobodný pohyb počas prvej pôrodnej fázy, pri vytláčaní dieťaťa rodičku aj v dnešných časoch pôrodníci väčšinou vmanévrujú do polohy v ľahu či v polosede, ktorá síce vyhovuje lekárom, no pôrodný kanál sa v naj zúži až o 30 % (v porovnaní napríklad s polohou v stoji, na všetkých štyroch alebo v drepe či v sede s oporou).

„Bola som už veľmi vyčerpaná, v polohe na chrbte, lekárka začala panikáriť, že nepočuje ozvy plodu a že dieťa musí okamžite von. Po epidurále som necítila tlak, aj keď som sa snažila, zrejme som nebola schopná v tejto polohe dieťa vytlačiť. Bez predchádzajúceho upozornenia ku mne pristúpila pôrodná asistentka a bez akéhokoľvek vysvetľovania mi naľahla na brucho, čím pomohla malú vytlačiť von. Bola som jej vlastne vďačná,“ opisuje svoj zážitok z prvého pôrodu Zuzana. „Oveľa neskôr som sa dozvedela, že možno stačilo iba zmeniť polohu a malá by šla von aj bez tohto zásahu a bez zbytočnej paniky,“ dodáva.

Šetrnejší variant?

Šetrnejším variantom expresie na fundus maternice by podľa niektorých odborníkov mala byť expresia plodu pridržaním maternicového fundusu, ktorá sa robí nenásilným tlakom predlaktia alebo oboch dlaní a rodička pri ňom aktívne používa brušný lis.

Hranica medzi ešte relatívne bezpečným a škodlivým tlakom na maternicu je však príliš tenká. Veľmi rizikový je akýkoľvek tlak na brucho v prípade, ak predtým žena rodila cisárskym rezom. Vždy je tu totiž možnosť, že sa maternica môže v mieste jazvy poškodiť či prasknúť.

Skúsená pôrodná asistentka Marie Vnoučková pri pôrode tlak na fundus nevyužíva. „Iba raz ma jedna žena, ktorá rodila po štvrtýkrát a kľačala na štyroch, požiadala, aby som jej objala brucho, pretože jej brušné svaly boli ochabnuté a maternica visela príliš dole,“ spomína na výnimočný prípad. „Tak som jej pomohla a svojimi rukami som suplovala funkciu brušných svalov.“

Čítajte tiež:

• Psychogynekológia rieši emočné dôsledky traumatického pôrodu
• Prečo pôrod bolí?
• Čo nepatrí k prirodzenému pôrodu?

Spontánne tlačenie a výber pôrodnej polohy

„V ideálnom prípade je pôrod súhra medzi matkou a dieťaťom,“ tvrdí Marie Vnoučková. „Žiadna ďalšia sila nie je potrebná. To, že sa do takej miery rozšíril zvyk tlačiť na brucho ženám počas pôrodu, je, myslím, dôsledok nesprávnych pôrodníckych postupov. Ženy veľmi často vmanévrujú do polohy na pôrodníckom lôžku, často majú znehybnenú panvu, pretože napoly sedia, vyzývajú ich, aby tlačili v momente, keď je zájdená bránka. V tejto fáze ešte nemusia samy pociťovať potrebu tlačiť a ak tlačia riadene, môžu nastať ďalšie komplikácie.“

V predpôrodných kurzoch sa nastávajúce matky učia techniku tlačenia a sú povzbudzované k tomu, aby pri tlačení zadržiavali dych a tlačili silou. Ženské telo však dokáže vytlačiť bábätko aj bez špeciálnych techník. Spontánne tlačenie, teda také, keď žena prirodzene reaguje na kontrakcie a na nutkanie tlačiť, znižuje riziko poškodenia hrádze. Spolu s vhodne zvolenou polohou je našetrnejším spôsobom pôrodu pre matku aj pre dieťatko.

„Vyhlásenie, že neviem tlačiť, sa ma veľmi dotklo,“ zveruje sa Jana. „Musím povedať, že ma to dosť mrzelo a že som dokonca aj chvíľu premýšľala, či na tom, čo môj pôrodník povedal, nie je niečo pravdy. Či my moderné ženy predsa len nie sme lenivé tlačiť. Druhé dieťa som však rodila so svojou pôrodnou asistentkou, ktorá ma počas celého pôrodu povzbudzovala a dodávala mi odvahu, že dokážem porodiť. Ani si nepamätám, že by som nejako tlačila, iba som sa prispôsobovala tomu, ako sa von tlačila dcéra. Skončila som na všetkých štyroch a podľa toho, ako som bábätko cítila v pôrodných cestách, som sa intuitívne rôzne krútila a natáčala. Dcérka sa vlastne vytlačila sama, ja som jej len pomáhala.“

Stojte na vlastných nohách

Tlak na maternicový fundus môže poškodiť zdravie mamičky a bábätka a pre ženu môže byť navyše príčinou doživotnej traumy, predovšetkým v tragických prípadoch, keď ako následok komplikácií spojených s tlakom na fundus dôjde k poškodeniu, prípadne k chirurgickému odstráneniu maternice alebo dokonca k úmrtiu dieťaťa.

S tým, že tlak na fundus je metódou, ktorá by sa mala používať iba výnimočne a po zvážení všetkých možných rizík, súhlasí aj Marie Vnoučková: „Je nutné, aby pôrodné asistentky podporovali ženy v normálnom pôrode, keď všetky tieto procedúry nie sú nutné, a aby sa využívali iba ojedinele, výlučne vtedy, keď to z nejakého dôvodu normálne nejde.“

Ukazuje sa, že ženy, ktoré pri pôrode nielen obrazne, ale aj doslova stoja na vlastných nohách a ktoré dôverujú svojmu telu, majú najvyššiu šancu prejsť pôrodným procesom bez škodlivých vonkajších zásahov.