Autizmus: hlboký ponor do vlastného sveta

Identifikovať však túto hlbokú poruchu osobnosti, pri ktorej sa dieťa napohľad uzatvára do vlastného sveta a chýba mu schopnosť nadviazať sociálny kontakt s okolím, nie je vôbec ľahké. Zvlášť vo veku jedného roka.

Rodičom teda neostáva nič iné, ako sa obrniť trpezlivosťou a pozorne sledovať správanie svojho dieťaťa. Musia tiež počítať s tým, že ani lekár nemusí v ranom veku rozpoznať, že má pred sebou autistické dieťa, a môže rodičov odbiť s tým, že ich bábätko časom všetko doženie, že je vo svojom vývoji len trochu pomalšie. Ak sa to potvrdí, môžu si gratulovať. Pretože život s autistickým dieťaťom nie je ani trochu ľahký. To však neznamená, že by neprinášal radosti.

Vašík neurobí pá pá

Autizmus je vrodený, nedá sa vyliečiť a príznaky nemožno potlačiť. S touto krutou pravdou sa musia rodičia vyrovnať. Táto vrodená porucha niektorých mozgových funkcií spôsobí, že dieťa nerozumie tomu, čo vidí, počuje a prežíva. Má preto ťažkosti v komunikácii a vo vzťahoch s ľuďmi.

U bábätka sa autizmus nemusí nijako zreteľne prejavovať. Signálom môže byť to, že do 12 mesiacov nedžavoce a negestikuluje, teda neukazuje ukazováčikom na zaujímavé predmety a nemáva na rozlúčku. Zatiaľ čo zdravé deti sa vo veku 8 až 12 mesiacov dožadujú pozornosti svojho okolia, s obľubou hrajú hry „ťap, ťap, ťapušky“, autisti o to nejavia záujem.

Bábätko dokonca ani nereaguje, keď sa naň volá menom. Niekedy ho dokáže „prebudiť“ určitý zvuk, slovo, inokedy na to isté neraguje vôbec. Situáciu komplikuje aj fakt, že niektoré autistické deti sú hyperaktívne už od prvých desiatich mesiacov života, iné za normálnou aktivitou zaostávajú. A preto je diagnostikovať autizmus také ťažké.

Z krvi sa nič nezistí

Pôsobí dojmom, že nepočuje? Nevie, ako sa hrať s hračkami? Psychológovia a psychiatri potrebujú „vytiahnuť“ z rodičov detailné informácie o správaní dieťaťa. Autizmus sa totiž nezistí zo žiadnych odberov ani z vyšetrení na „cétečku“, ale len na základe prejavov správania. Je tu však ešte ďalší problém. Autizmus často býva kombinovaný s inými poruchami, napríklad zmyslovými, ale aj s mentálnou retardáciou alebo napríklad s epilepsiou. Preto je potrebné komplexné vyšetrenie dieťaťa.

Znaky autizmu si rodičia spravidla všimnú u 10- až 12-mesačných bábätiek, definitívnej diagnózy sa však môžu dočkať najskôr vtedy, až bude mať dieťa dva roky. Aj to je však väčšinou skoro, správanie dieťaťa sa za ten čas mení, autizmus sa môže prekrývať s mentálnou retardáciou. Preto je väčšinou diagnóza jasná medzi štvrtým a piatym rokom veku dieťaťa.

Prečítajte si tiež:

Hemofília: kráľovská choroba
Rázštep – nevítaný spoločník
Podozrenie na poruchu alebo mamička má (skoro) vždy pravdu

Kde sa stala chyba?

Hľadanie príčin a sebaobviňovanie stretávajú rodičov pri každom závažnom ochorení. V tomto prípade sa im jasnej odpovede nedostane. Príčina autizmu je dosiaľ veľkou neznámou a v hre je niekoľko faktorov. Predpokladá sa, že svoj podiel má genetická podmienenosť, takže v rodinách s jedným autistckým dieťaťom sa môže stať, že aj druhé sa narodí takto postihnuté. U niektorých ľudí s autizmom je dokázateľné poškodenie mozgového tkaniva, chýbajú aj nervové prepojenia medzi rôznymi mozgovými centrami.

Existujú aj teórie o súvislosti medzi autizmom a vyvolaním a urýchlením pôrodu. K ďalším rizikovým faktorom môžu patriť aj komplikácie v tehotenstve, pri pôrode a po ňom, ale napríklad aj vyšší vek rodičov.

Aspergerov syndróm prenasleduje chlapcov

Viedenský pediater Hans Asperger si v 40. rokoch 20. storočia všimol, že niektorí malí pacienti s normálnou úrovňou inteligencie, ktorí nemajú problémy s rozprávaním, nie sú schopní v kolektíve fungovať a komunikovať s ostatnými. Opísal toto správanie a práve po ňom je pomenovaná jedna z porúch autistického spektra, teda Aspergerov syndróm.

A ako sa „Asperger“ líši od autizmu? Ľudia, ktorí týmto syndrómom trpia, majú oproti autistom menej ťažkostí s rečou a nemávajú pridruženú mentálnu zaostalosť, naopak, často majú normálnu až nadpriemernú inteligenciu. Aspergerov syndróm je oveľa rozšírenejší ako autizmus.

V susednom Česku sa ročne narodí približne 200 detí s týmto postihnutím, prevažne chlapcov. Prečo práve oni majú pred dievčatami túto smutnú prednosť, nie je známe. Hoci sa uvádza, že počet takto postihnutých stúpa, možno ho pripísať väčšej informovanosti lekárov a ochote a schopnosti rozpoznať túto poruchu. Jednoducho už rodičov neodbijú len s tvrdením, že chlapčekovia bývajú trochu pomalší.

Aspergerov syndróm býva diagnostikovaný po treťom roku dieťaťa, ale niekedy až po príchode do školy.

Autizmus v bodoch

• Autizmus je vrodenou poruchou niektorých mozgových funkcií.
• Dieťa nerozumie tomu, čo vidí, počuje, prežíva.
• Diagnostikuje sa na základe prejavov správania.
• Ak bábätko do 12 mesiacov nedžavoce a negestikuluje, je to indikácia na ďalšie vyšetrenie.
• Do jedného roku dieťaťa sa autizmus nedá jednoznačne určiť, treba počkať aspoň do dvoch rokov.
• Porúch autistického spektra je viac, jednou z nich je Aspergerov syndróm. Je rozšírenejší než klasický autizmus, nespája sa s ťažkosťami reči a s mentálnou retardáciou.
• Autizmus sa nedá vyliečiť, je však možné zlepšiť stav dieťaťa.

Ako im pomôžeme?

Dozvedieť sa, že naše dieťa je autistické, je pre rodiča rana. Verdikt však býva v mnohých prípadoch úľavou po dlhej neistote. Konečne je tu niečo konkrétne, konečne si človek nemusí vyčítať, že urobil nejakú chybu v starostlivosti a vo výchove. Poruchy autistického spektra vyžadujú špeciálny prístup a ohľady k pacientovi.

Od rodičov si to vyžaduje nezmernú vôľu a vytrvalosť pri skúmaní ciest, ktoré vedú k preniknutiu do zvláštneho sveta ich dieťaťa, aby mu pomohli vyznať sa v našom svete, ktorý je preň taký vzdialený. Je teda šanca, že u dieťaťa dôjde k zlepšeniu jeho stavu. Bohužiaľ, neexistuje univerzálny návod pre prácu s autistickými deťmi. Sú to síce odborníci, ktorí poradia, a rodičia, ktorí zdieľajú rovnaký údel a majú svoje skúsenosti, napriek tomu si každý musí cestičku k svojmu autistickému dieťaťu vyšliapať sám.