Diéta po pôrode

Nedostatočný, ale i nadbytočný príjem energie a živín je nežiaduci a po pôrode predstavuje zdravotné riziká tak pre ženu, ako aj pre dieťa.

Čo sa deje ešte pred pôrodom?

Počas tehotenstva si organizmus ukladá do zásoby živiny, teda tuky, sacharidy, vitamíny skupiny A, D, E, železo, zinok a vápnik. Ak sú v postačujúcom množstve, ich prechodný nedostatok neovplyvňuje koncentráciu týchto živín v materskom mlieku, a teda výživu plodu. Dôležitý je, naopak, prísun živín, ktoré sa do zásoby neukladajú. Sú to bielkoviny, vitamíny skupiny B, vitamín C a minerály ako sodík, draslík a jód. Ich nedostatočný príjem nepriaznivo ovplyvňuje zdravie matky i dieťaťa.

Energetická spotreba ženy

Energetická spotreba počas dojčenia sa zvyšuje približne o 2 000 kJ na deň. Túto zvýšenú spotrebu pokrývajú predovšetkým tukové zásoby vytvorené počas tehotenstva. Vzrastá aj schopnosť efektívnejšieho využívania energie v tele matky. Žena je schopná zaistiť dojčenie s energetickým príjmom nižším, ako je jej energetický výdavok. Je to spôsobené tým, že čerpá zo svojich zásob, ktoré však nemajú vplyv na kvalitu mlieka. Ak výrazne obmedzí stravu, znamená, že prijme menej ako 7 500 kJ, poškodzuje svoje zdravie.

Tuky

Tuky sú nevyhnutné na rast dojčaťa a vývoj jeho mozgu, sietnice a ďalších tkanív. Dojčiaca žena by mala prijímať maximálne tridsať percent energie z tukov. Rastlinné tuky by mali byť v strave zastúpené v dvojnásobnom množstve ako tuky živočíšne. Ak dojčiaca žena prijíma viac tukov v strave, ako je uvedené, hrozí jej vznik nadváhy a obezity.

Bielkoviny

Odporúčaný príjem bielkovín u netehotnej zdravej ženy je približne 0,8 – 1 g na každý kilogram telesnej hmotnosti. V období laktácie by sme mali prijímať o jedenásť gramov bielkovín viac, než koľko bielkovín danému vzorcu zodpovedá.

Dojčiaca žena môže trpieť nedostatkom ďalších živín, akými sú železo, vápnik, zinok a jód. Železo je dôležité pro krvotvorbu a transport kyslíka v organizme, zdravý rast dojčaťa a vývoj jeho nervovej sústavy. U ženy sa môže pri nedostatočnom príjme železa rozvinúť málokrvnosť. Zdrojom železa je červené mäso, vnútornosti, vajcia, strukoviny a listová zelenina.

Zinok

Zinok je dôležitý na tvorbu bunkových membrán a je potrebný na rast a vývoj organizmu. Nedostatok zinku sa prejavuje lámavosťou nechtov, vypadávaním vlasov, nechutenstvom, ako aj šumením v ušiach. U detí zas poruchami rastu, vývoja či poruchou funkcie pohlavných orgánov. Vyšší obsah zinku získame pri konzumácii pečene, ľadvín, mäsa, rýb, orechov a mlieka.

Jód

Obsah jódu v materskom mlieku je závislý od obsahu jódu v strave matky. Nedostatok jódu v matkinej strave môže dieťaťu spôsobiť strumu, poruchy rastu a neuropsychologického vývoja. Prírodnými zdrojmi jódu sú ryby a ostatné morské plody. Umelo je do našej stravy pridávaný vo forme jodizovanej soli.

Vápnik

Zásoby vápnika sú u ženy, ktorá sa primerane vhodne stravuje, vysoké. Vápnik je dôležitý pre stavbu kostí a zubov, činnosť srdcového svalu a zrážanie krvi. Jeho nedostatok je spojený so vznikom osteoporózy, vysokým krvným tlakom a častejším výskytom nádorov hrubého čreva. Najlepšími zdrojmi vápnika sú mlieko a mliečne výrobky. Nadbytok tukov v potrave však jeho vstrebávanie sťažuje. Preto sa odporúča konzumácia mliečnych výrobkov so zníženým obsahom tukov.

Vitamín D

Vitamín D je potrebný predovšetkým na vstrebávanie vápnika. Je významnou prevenciou krivice u dojčiat a osteoporózy u matky. Cennými zdrojmi vitamínu D sú ryby, rybí olej, vajcia, maslo a mlieko.

Vitamín A ovplyvňuje tvorbu a obnovu slizničnej bariéry, stimuluje imunitné funkcie a zvyšuje obranyschopnosť proti infekciám. Zdrojom veľkého množstva vitamínu A je červené mäso, pečeň, vajcia, margarín, mrkva a paradajky.

Vitamín C podporuje obranyschopnosť organizmu. Je nevyhnutný na tvorbu kolagénneho väziva a využiteľnosť železa pri krvotvorbe. Pôsobí aj proti ateroskleróze. Zdrojom vitamínu C je predovšetkým ovocie.