Prvá pomoc pri dieťati

Základným krokom pri poskytovaní prvej pomoci je zaistenie priechodnosti dýchacích ciest.
Ak treba, priemiestnime dieťa do bezpečia, ale vždy šetrne, na najkratšiu možnú vzdialenosť, s minimálnymi zmenami polohy, aby sa nezhoršilo jeho zranenie. Zistíme, či nás dieťa vníma, či reaguje na hlas, alebo dotyk, napríklad jemným poklepaním na chodidlo.

Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice (autonehoda, pád z výšky) dieťaťom radšej vôbec nemanipulujeme. Keď dýcha, reaguje na podnet, ponecháme ho v polohe, v ktorej sme ho našli, podľa možností ošetríme zranenia a privoláme lekársku pomoc.

Keď nereaguje, položíme dieťaťu ruku na čelo a ľahko a plynule mu zakloníme šiju. Súčasne priloženými špičkami prstov druhej ruky pod jeho bradou ju nadvihneme, aby sa uvoľnili dýchacie cesty. Na krk pod bradou netlačíme. Mohlo by to, naopak, viesť k uzatvoreniu dýchacích ciest. Keď v polohe, v ktorej sme dieťa našli, nie je možné uvoľniť dýchacie cesty, šetrne ho položíme na chrbát a potom dýchacie cesty uvoľníme.
Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice, šije a krku hlavu nezakláňame. Dýchacie cesty uvoľníme len predsunutím dolnej čeľuste. Oba ukazováky položíme pozdĺž oboch strán hlavy dieťaťa za jeho dolnú čeľusť a tú citlivo vysunieme dopredu.

Ďalšou úlohou je zaistenie dýchania
Keď dieťa dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy (pozri nižšie) a sledujeme.
Keď nedýcha, opatrne odstránime všetky prekážky v dýchacích cestách a začneme umelé dýchanie. Ústa však nikdy nevytierame, keď do nich nevidíme!

Mierne zakloníme hlavu a predsunieme dolnú čeľusť, palcom a ukazovákom ruky, ktorú máme položenú na čele dieťaťa, mu stisneme nos.
Ľahko otvoríme ústa, čeľusť necháme predsunutú.
Nadýchneme sa, pery priložíme tesne na ústa dieťaťa, pozvoľna vdychujeme vzduch zo svojich úst do pľúc dieťaťa počas 1 – 1,5 sekundy a pozorujeme, či sa pri tom dieťaťu dvíha a následne klesá hrudník.
Ak sa hrudník dostatočne nedvíha a neklesá, skúsime úpravou polohy hlavy priechodnosť dýchacích ciest zlepšiť. Pokračujeme v umelom dýchaní, kým dieťa nezačne dýchať samo.
Pri dojčati vykonávame umelé vdychy do úst i nosa súčasne, ak ich zovrieme svojimi perami. Prílišné zaklonenie hlavy môže u malého dieťaťa brániť priechodnosti dýchacích ciest.
Ak sa nedarí účinne dieťa rozdýchať (nedvíha sa mu a neklesá hrudník), pravdepodobne zostáva prekážka v dýchacích cestách. Pokúsime sa prekážku, cudzie teleso, odstrániť – pozri nasledujúcu kapitolu Cudzie teleso v dýchacích cestách.

Tretím krokom pri resuscitácii je udržanie krvného obehu
Pri dieťati, ktoré nedýcha, nemá hmatateľný pulz, nepočujeme tlkot srdca, začneme nepriamu srdcovú masáž stláčaním hrudníka, ktorú kombinujeme s umelým dýchaním.
Dlaň ruky položíme na stred hrudnej kosti. Zdvihneme prsty, aby sme netlačili na rebrá dieťaťa.
Pri dojčati objímeme rukami jeho hrudník a palce priložíme na hrudnú kosť na šírku prsta pod bod medzi prsnými bradavkami tak, že špičky prstov smerujú k hlave dieťaťa.
Väčšieho školáka a dospievajúceho masírujeme oboma dlaňami. Dlaň ruky priložíme na stred hrudnej kosti a druhú dlaň na ňu.
Ďalej je postup rovnaký:
– Hrudnú kosť dieťaťa stláčame do hĺbky tretiny až polovice priemeru hrudníka.
– Uvoľníme tlak a znovu stlačíme s frekvenciou 120-krát za minútu.
– Uvoľníme tlak a znovu stláčame hrudnú kosť v rytme 30 rýchlych kompresií hrudníka k 2 umelým vdychom. Frekvencia stlačenia hrude je minimálne 100-krát za minútu.
– V resuscitácii pokračujeme, kým dieťa nedýcha samo, alebo do príchodu záchrannej služby.

Pri srdcovej masáži má prednosť primerane hlboké stlačenie hrudnej kosti pred mäkkým stláčaním v snahe dodržať rýchlu frekvenciu. Rovnako je dôležité, aby sa pri umelom dýchaní hrudník dobre zdvíhal a klesal pri prebiehajúcej masáži srdca, než presné dodržanie počtu dychov.Základnou stratégiou pomerov masáže srdca a umelých vdychov je zamedziť prerušovanie vonkajšej srdcovej masáže pri častom striedaní stlačenia hrudnej kosti a umelých vdychov.

Dieťa, ktoré začalo samo dýchať, ale zostáva v bezvedomí, uložíme do stabilizovanej polohy, ktorá zabraňuje zapadnutiu jazyka a nepriechodnosti dýchacích ciest. Znižuje nebezpečenstvo vdýchnutia vývratkov.

Postup pri ukladaní do stabilizovanej polohy na boku:
– Pažu bližšie k záchrancovi uložíme pozdĺž tela. Druhá paža sa položí cez hrudník a chrbtom ruky sa pridržiava pri tvári. Nohu ďalej od záchrancu ohneme v kolene a tlakom na ňu smerom k sebe, za stáleho pridržiavania ruky a tváre, dieťa otočíme na bok. Ohnutú nohu upravíme do pravého uhla v bedre i kolene a hlavu uložíme do záklonu. Pri dojčati na stabilnú polohu stačí, aby ležalo na boku, podopreté vankúšikom, prikrývkou. Poloha má byť stabilná. Existujú rôzne modifikácie stabilizovanej polohy. Nech sú akékoľvek, nesmie dochádzať k stlačeniu hrudníka, ktoré by ohrozovalo dýchanie. Rovnako musí byť možné jednoducho otočiť dieťa do polohy na chrbte a späť, a to i vtedy, keď je podozrenie na poranenie krčnej chrbtice. Dýchacie cesty majú byť pre záchrancu dobre dostupné a ľahko kontrolovateľné.

Prvá pomoc pri vdýchnutí cudzieho telesa

Ak sa stane, že dieťa vdýchne časť potravy, hračky alebo iný drobný predmet, silno sa rozkašle a môže sa začať dusiť.
– Malé dieťa uchopíme za členky, držíme ho hlavou nadol a údermi medzi lopatky sa snažíme predmet vytriasť. Alebo si ho môžeme prehnúť cez koleno, jednou rukou mu podopierame hrudník a druhou ho niekoľkokrát (5-krát) udrieme medzi lopatky. Preskúmame ústa, či sa cudzie teleso nedá odstrániť prstami. Ak údery do chrbta cudzie teleso neuvoľnili, pokračujeme údermi do hrudnej kosti.
– Dieťa obrátime a položíme na chrbát, znovu tak, aby hlava bola nižšie než hrudník.
– Päťkrát udrieme do dolnej časti hrudnej kosti.
– Znovu skontrolujeme ústnu dutinu. Starostlivo odstránime všetky viditeľné cudzie telesá.
– Uvoľníme dýchacie cesty záklonom hlavy a zdvihnutím brady alebo predsunutím dolnej čeľuste. Skontrolujeme, či dieťa dýcha.
– Ak dýcha, položíme ho na bok, podoprieme prikrývkou alebo vankúšom za chrbtom, aby bolo v stabilnej polohe, a zavoláme záchrannú službu.

Keď dieťa nedýcha, začneme s umelým dýchaním. Pri väčšom dieťati sa môžeme pokúsiť vypudiť cudzie teleso z dýchacích ciest aj stlačením nadbrušia:
– Kľakneme si za dieťa alebo ho posadíme na stoličku. Dieťa je pri manévri v predklone. Ak je v bezvedomí, malo by byť položené na chrbát.
– Dlaň jednej ruky by mala byť umiestnená v strede nadbrušia. S podporou druhej ruky stlačíme dlaň prudko nahor a dozadu, akoby sme tlak smerovali do stredu hrudníka.
– Dýchacie cesty uvoľníme záklonom hlavy a zdvihnutím brady alebo predsunutím dolnej čeľuste.
– Ak dieťa dýcha a cudzie teleso sa podarilo vypudiť z dýchacích ciest, uložíme ho na bok do stabilizovanej polohy a zavoláme lekársku pomoc.

Ak dieťa nedýcha, skúsime 5 umelých vdychov, a ak sú dýchacie cesty aj naďalej pre prekážku nepriechodné, opakujeme údery do chrbta (5-krát) stlačením hrudníka, prípadne stlačením nadbrušia, a umelé vdychy tak dlho, kým sa dýchacie cesty neuvoľnia alebo kým dieťa nezačne samo dýchať, alebo až do príchodu záchrannej služby.

Prvá pomoc pri popálení, obarení

Ak má dieťa oblečenie presiaknuté vriacou vodou, tukom alebo žieravinou, rýchlo ho opatrne vyzlečieme, tak aby sa oblečenie nedotklo zdravej kože inde na tele.
Popáleninu ihneď rýchlo a krátko ochladíme prúdom studenej vody. Ak je to možné, sterilne ju zakryjeme a dieťa transportujeme k lekárovi.

Prvá pomoc pri otrave

Ak je dieťa v bezvedomí, skontrolujeme, či dýcha, ak nedýcha, začneme s umelým dýchaním. Potom ho uložíme do stabilizovanej polohy. Ak vracia, zaistíme vzorku vývratkov na rozbor. Pri požití saponátov, kyselín, lúhov a prchavých látok, ako napr. benzínu, vracanie nevyvolávame. Ústa vypláchneme vodou. Okamžité vypitie väčšieho množstva mlieka alebo vody po požití kyseliny alebo lúhu môže látku čiastočne neutralizovať a znížiť riziko poleptania pažeráka. Neskôr to však stráca zmysel a tekutiny sa potom skôr neodporúčajú. Pri podozrení na otravu liekmi alebo rastlinami zaistíme vzorku látky alebo rastliny, ktorú dieťa požilo, aby bolo možné zistiť, o akú otravu ide.
Podanie 3 až 10 tabliet rozdrveného živočíšneho uhlia v malom množstve vody je prospešné pri väčšine otráv, hlavne pri otravách liekmi, hubami, rastlinami. Nehodí sa len pri otravách, keď nechceme vyvolať vracanie (benzínové deriváty, prchavé látky, kyseliny a lúhy).