Nevera

Príčiny nevery

Nevera môže byť dôsledkom vlečúceho sa konfliktu. Jej symptómom. Vtedy treba začať uvažovať, či máme záujem o zachovanie partnerstva a v akej podobe. A ako je na tom neverný partner? Má aj on/ona úprimný záujem pokračovať alebo v skutočnosti chce z partnerstva odísť k milencovi (milenke)? Ako hlboko je partnerský konflikt „zaseknutý“ a ako hlboko sa „zasekol“ nový vzťah? Bol to jednorazový kontakt alebo ide už o nový vzťah?

Príčinou nevery nemusia byť iba partnerské nezhody, nevera môže vychádzať z osobnosti neverného partnera, ktorý z najrôznejších dôvodov (zvyšovanie sebavedomia, nenásytnosť, narcistické uspokojenie) vyhľadáva mimopartnerský kontakt. Na prvý pohľad sa môže zdať, že nevera sa týka iba neverného partnera. „Veď to bolo iba ,náhodné stretnutie‘, také ,malé erotické dobrodružstvo‘, ktoré sa mojej partnerky (partnera) netýka…“ Takto k nevere môžu pristupovať promiskuitní jedinci, ale môže sa to „prihodiť“ aj človeku, ktorý k nevere sklony nemáva a vzniknutá situácia i jeho samotného vlastne veľmi prekvapí.

Je nevera humorná?

Téma nevery je taká častá, že jej patrí aj čestné miesto v ľudovom humore. Terčom vtipov sú podvádzaní („nasadila mu parohy“) i nevera samotná. Niektorí autori dokonca píšu o tom, ako môže byť dobre utajená nevera tým pravým korením partnerského vzťahu – muž je vraj pozornejší, nosí žene kvety, medzi kamarátmi sa má čím pochváliť, žena zasa dokáže mužovi prepáčiť pohodené ponožky a zdvihnutú záchodovú dosku.

Úskalie spočíva v tom, že nevera je humorná iba dovtedy, kým sa o nej nedozvie podvádzaný. Preňho (pre ňu) situácia väčšinou už nebýva taká úsmevná, naopak. Je to veľmi bolestivá, emočne náročná záležitosť, s ktorou sa každý popasuje iným spôsobom.

Nevera však môže byť veľmi zložitá aj pre samotného „neverníka“. Najmä pre človeka, ktorý by rád udržal monogamný zväzok, je mu z duše protivné podvádzať, ale partnerstvo dlhodobo nefunguje. Jeden z partnerov sa zamiluje a stretáva sa s dilemou, či partnerstvo udržať aj z iných dôvodov ako z lásky (deti, majetok, minulosť).

Neodhalená nevera?

Častý problém najmä v našich zemepisných šírkach je rozšírený mýtus, že nevera sa toho druhého netýka, a mylná predstava, že kým náš partner na neveru nepríde, žije pokojne a netrápi sa. Realita je však iná. Nevera sa do partnerského spolužitia premietne vždy, a to negatívne. Vo väčšine prípadov podvedený partner vytuší, že niečo nie je v poriadku. Pýtate sa, ako je to možné? Podvádzajúci to väčšinou na seba prezradí sám mimoslovnou – neverbálnou – komunikáciou.

Ten, kto podvádza, sa môže cítiť previnilo, a hoci si to neuvedomuje, začne sa správať inak. Niektorí sa z pocitu viny začnú o partnera viac zaujímať a napríklad začnú konštruktívne riešiť dlhotrvajúci problém, iní, naopak, paradoxne reagujú protiagresiou či ešte väčším stiahnutím sa z doterajšieho partnerstva.

Podvádzaný partner podvedome cíti nejaký problém. Hoci mu/jej nemusí byť jasné, že ide práve o neveru, začne sa takisto – často mimovoľne – správať inak. Akoby znenazdajky svojho partnera/ku zahrnie neracionálnymi výčitkami, začne mať tendenciu obmedzovať ju/ho, vlastniť, či, naopak, odháňať – reakcie môžu byť rôzne a často pre obidvoch zúčastnených nepochopiteľné.

Čítajte tiež:

• Ako sa vyrovnať s neverou?
• Partnerskú krízu dieťa pravdepodobne nevyrieši
• Žena a muž – dva rôzne sexuálne svety?

Monogamia – áno či nie?

V súčasnosti v našej kultúre už nenájdeme veľa ľudí, ktorí by za celý svoj život mali iba jedného sexuálneho partnera. Ani biologické dispozície nám situáciu nijako neuľahčujú. Muži v rôznych prieskumoch uvádzajú viac mimomanželských vzťahov, viac náhodných partneriek i komerčných sexuálnych stykov. Tento fakt sa môže biologicky vysvetliť vyšším počtom spermií u mužov oproti nižšiemu počtu vajíčok u žien a väčšou investíciou žien do rodičovstva – tehotenstvo, pôrod, dojčenie.

Na druhej strane rodičovská starostlivosť si vyžaduje investíciu aj od otcov, čo môže byť jednou z biologických determinánt monogamného vzťahu. Aj ochrana paternity, výchova vlastných génov, a nie génov niekoho iného, je dôležitým faktorom prispievajúcim k udržiavaniu monogamného zväzku.

To, či sa ubránime nevere my sami, záleží na každom z nás a, samozrejme, na situácii, do ktorej sa v živote dostaneme.

Faktory ovplyvňujúce, akí sme odolní proti nevere:

• Partnerstvo, ktoré neprechádza krízou. Každý vzťah máva svoje kritické fázy, niektoré sú dokonca zákonité, označujú sa ako vývinové krízy. V tomto období – napríklad pri narodení prvého dieťaťa, po nástupe z materskej do zamestnania atď. – vzniká v partnerstve nová rovnováha a môže prichádzať ku konfliktom. Je to práve obdobie, keď môžu nastať aj rôzne „zlyhania“. 
• Partnerstvo, kde nie je dlhodobý konflikt. Na rozdiel od predchádzajúceho typu je tu dlhodobý konflikt relatívne nezávislý od vývinových štádií. Môže ísť o problém, ktorý trápi iba jedného z partnerov. (Manžel nie je spokojný so sexuálnym životom, ale žena to ako problém nevidí. Žena by chcela ďalšie dieťa, ale muž o tom nechce ani počuť.) Drobné nedorozumenia sa zbierajú a hromadia, jeden z partnerov je dlhodobo frustrovaný a partnerstvo je ohrozené kompenzačnou neverou. Ochudobňovaný partner si na svoju nespokojnosť nájde náplasť. 
• Hodnotový systém. Ak náš hodnotový rebríček kladie monogamný vzťah na popredné miesto a naše správanie zodpovedá našim presvedčeniam, chráni nás to pred „úletmi“ či inými krátkodobými neverami. Ak sa však partnerstvo nachádza v kríze či v dlhodobom konflikte, nie sme ani s týmto morálnym imperatívom imúnni proti zamilovaniu a nadviazaniu nového vzťahu. 
• Schopnosť empatie. Empatia je schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka a správať sa tak, aby sme mu neubližovali. Ak sa dokážeme vžiť do pocitov podvádzaného partnera a predstavíme si, ako by bolo nám, keby nás podviedol, asi bude ľahšie odolať nejakým lákadlám. Aj pre tento bod však platí to, čo v bode 3. 
• Záujem o trvalé udržanie vzťahu. Tu treba zdôrazniť, že každý človek má možnosť voľby. Vo chvíli, keď sa s partnerom dohodneme na tom, že budeme žiť spolu so všetkým, čo k tomu patrí, rozhodujeme sa povedať nevere NIE a nevera sa od tejto chvíle považuje za niečo, čo vzťah narušuje. Môžeme sa síce rozhodnúť aj inak, ale partner by o tomto našom rozhodnutí mal vedieť a mať by mať možnosť zaujať k nemu nejaký postoj.
• Schopnosť odkladať uspokojenie. Schopnosť odkladať uspokojenie je vlastnosť, ktorá sa inými slovami dá nazvať odolnosť proti frustrácii. Každé malé dieťa by sa malo naučiť, že nemôže dostať vždy všetko a hneď. Ak sa to človek naučí v detstve dostatočne, v dospelosti túto frustráciu ľahšie znáša a nepodlieha pokušeniam, nekoná impulzívne len podľa návalu potrieb.

Záver

Pre dvoch ľudí žijúcich spolu v partnerstve je nevera niečím negatívnym (s výnimkou prípadov, keď sa dopredu dohodnú na vlastných pravidlách). Nevera klame dôveru a dôvera je najlepším základom partnerstva. Ak neveru odhalíme, máme tri možnosti: buď ju odpustíme i s tým, že nebudeme využívať moc, ktorá vyplýva z prehrešku partnera, a nebudeme ho neustále trestať.

Alebo ju neodpustíme a partnerstvo sa rozpadne. Ďalej môžeme neveru do určitej miery tolerovať (napríklad, keď neverný partner zachováva diskrétnosť a svoju neveru ďalej tají) s tým, že sme si vedomí, že naše partnerstvo je nejakým spôsobom narušené, hoci je pre nás aj naďalej cenné. V každom prípade je nevera niečo, čo veľmi naruší, oslabí a poznamená celé partnerské spolužitie.