babyweb.sk > Dieťa > Pre deti > Dieťa a detská izba
Dieťa a detská izba
Vo väčšine slovenských rodín je to tak, že sa dieťa sťahuje do svojej izby okolo svojho druhého roku.
Môže to byť aj inak?
Iste. V niektorých prípadoch je to aj tak, že mamička po príchode z pôrodnice dáva svoje dieťa hneď do jeho izby. Mala by si to však premyslieť, pretože v noci bude za ním často chodiť, aby ho nakŕmila.
Na druhej strane, pri oddelenom spánku ( treba poznamenať, že väčšina mamičiek zas toho veľa nenaspí), sa „nebudú“ natoľko rušiť. Záleží teda na zodpovednosti, či sa rozhodne mať dieťa pri sebe, alebo sa ním „nedá“ vyrušovať. Ak by si nebola istá, či dieťa počuje, či je v poriadku, keď ho dala do jeho izby, či sa budú dobre vyvíjať väzby medzi ňou a dieťaťom, je lepšie, ak si ho nechá pri sebe v spálni.
Rodičia, samozrejme, môžu dieťa odsťahovať do jeho izby aj inokedy ako po dvoch rokoch. Odporúča sa však, aby to nebolo v období, keď sa s dieťaťom niečo deje fyzicky – v čase choroby, keď mu rastú zuby, a aj v období prežívania psychických zmien, ide najmä o 7. – 8. mesiac ( štádium citového príklonu), 9. mesiac, (rodič spozoruje, že dieťa urobilo vývinový posun – už dokáže reagovať na rodičovské povely (napr. na povel nienienie).
V období medzi 15. – 18. mesiacom rodič zbadá, že urobilo ďalší posun vo vývoji a že reaguje na zložitejšie vety rodiča (prosím, dones mi pero, ktoré je na stole v obývačke…), a je to aj v období, keď rodič vo väčšine prípadov učí dieťa ďalšie veci, napr. chodenie na nočník alebo smrkanie.
Keby sme v tomto období učili dieťa ešte aj spať v novej izbe, mohlo by sa stať, že by sme naň naložili viac námahy a prekážok, než je schopné zvládnuť.
Tak teda – prečo to urobiť približne v dvoch rokoch?
Dieťa prežíva obdobie, keď do popredia vystupuje jeho individualita. Môže mu to prospieť vo vnímaní seba samého. Keď bude s rodičom pripravovať svoju vlastnú izbu, bude si pripadať ako veľké, samostatné a dôležité. Vo väčšine prípadov to dieťaťu pomáha, lebo si môže „vybrať“ posteľ, posteľnú bielizeň, obrázky. Má radosť, že sa na zariaďovaní svojej vlastnej izby podieľalo, a rodičia ho môžu pokojne motivovať, keď ho budú chváliť, že má v izbe priadok. Vytvára sa tým aj vedomie zodpovednosti dieťaťa za veci.