Kariéra alebo materstvo?
Materstvo je to najkrajšie, čo môže ženu postretnúť. Veľa žien pochopí až po pôrode, že miniatúrne stvorenie je tým pravým zmyslom života, ktorý predtým márne hľadali. Honba za úspechom, výsledky, kariéra, to všetko sú veci pominuteľné a ak sme svet neohromili nejakým unikátnym vynálezom, upadneme tak či tak do zabudnutia.
Zdroj: archiv redakceDieťa je pokračovaním nás samých, vďaka genetike si nesie naše vlastnosti, podobu, talent. Iba ženy osobnostne poškodené a nezrelé dokážu odložiť svoje dieťa a ísť si ďalej svojou cestou bez ohľadu naň.
Po narodení sa dieťa učí žiť v novom prostredí – mimo matkinho tela. Preto potrebuje láskavú a nežnú náruč, kontakt s najbližším človekom. V druhom mesiaci, keď sa už dieťatko v novom svete zabývalo, vás za to odmení prvým úsmevom.
Malé dieťa zo všetkého najviac potrebuje pocit bezpečia a istoty vo vzťahu k svojim najbližším. Tento ostrov bezpečia a istoty stelesňuje predovšetkým matka. Neznamená to však, že by postavenie a úloha otca bola odsunutá bokom.
Čo nepremeškať
Po narodení dokáže dieťa rozlíšiť zvuky rečové od nerečových. Ono samo povie prvé slová o jedenásť alebo dvanásť mesiacov neskôr. Na to však treba, aby sme sa s ním rozprávali, a podnecovali tak jeho sluchový aparát. Bez toho by sa totiž reč nevyvíjala. Naoko komické počínanie dospelých, ktorí robia všelijaké „ťu-ťu-ňu-ňu“ nad kočíkom či postieľkou, má svoj veľký význam – rozvíja reč malého človiečika. Keď komentujeme, ako sa dieťatko zatvárilo a ako sa prejavilo, rovnako s ním komunikujeme. Tu sa začína vzájomné porozumenie a spolužitie.
A preto sa nehanbite a neobávajte sa robiť všelijaké „ťu-ťu-ňu-ňu“, rozprávajte sa s dieťatkom, hoci vám ešte nevie odpovedať, a spievajte mu, aj keď si myslíte, že spievate falošne.
Naspäť do zamestnania
Niekedy sú mamičky vystavené nátlaku zo strany zamestnávateľa, aby sa čo najskôr vrátili späť do práce. Ak podľahnú a domnievajú sa, že tak pôjdu cestou najmenšieho zla, hlboko sa mýlia. Čo sa robí, keď matka náhle opustí svoje dieťa a denne mu mizne z jeho zorného poľa? Ona zmieňovaná potreba istoty a bezpečia je vážne ohrozená. Dieťa opakovane zažíva pocity úzkosti, opustenosti. Jeho najbližší človek ho totiž nechal osamote, a to je rozhodujúce a zásadné pre jeho budúce vytváranie citových väzieb a vzťahov v dospelosti. Od toho sa odvíja, aké vzťahy bude mať dieťa k druhým ľuďom – priateľské, milenecké, manželské, rodičovské. Ak sa ostrov bezpečia a istoty denne otriasa v základoch, ťažko dieťa uverí, že sa na jeho staviteľa môže spoľahnúť. A čo viac, kde vziať istotu, že môže veriť sebe, keď „jeho“ ľudia zlyhávajú?
Mamička sa navyše sama pripraví o prežitie toho najkrajšieho a zároveň najkratšieho obdobia, ktoré sa už nikdy nebude dať vrátiť späť. Môže sa stať, že si to všetko spätne uvedomí a dostavia sa obrovské výčitky svedomia a pocity nezvládnutej úlohy a zodpovednosti, ktoré môžu prerásť do depresívneho stavu.
Pre koho jasle?
Nie náhodou trvá rodičovská dovolenka tri roky. V tomto veku sa síce vstup do škôlky odporúča, ale v štyroch rokoch je to už pre dieťa lepšie aj na zvládanie celodennej dochádzky. A ako vravieva nestor detskej psychológie, profesor Matejček: „Jasle by si deti nikdy nevymysleli, to je zariadenie pre dospelých.“ A ja by som k tomuto výroku pripojila: „Jasle by deti zrušili.“
Chyby dospelých z raného detstva si nesieme po celý život. Iba ľahkomyseľný človek nad tým mávne rukou.
