babyweb.sk > Dieťa > Zdravie dieťaťa > Aj prehnanou hygienou ničíme deťom zdravie
Aj prehnanou hygienou ničíme deťom zdravie
Myslíte si, že alergie nám hrozia len z peľov či roztočov? Mýlite sa. Vo veľkej miere si za ne môžeme sami. Sterilnou opaterou našich rodičov a nadmerným užívaním antibiotík ničíme v našich telách a telách našich detí prirodzenú mikroflóru. Koľko kilogramov bacilov by sme mali mať v tele a prečo z nás robia cisárske rezy alergikov?
Čistota pol života…
Odborníci sa zhodujú, že mamičky a babičky v snahe ochrániť svojho potomka pred niečím zlým, vytvárajú umelé, neprirodzené a priam sterilné prostredie. Príklad by sme si mali brať najmä z detí na farmách v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku.
„Aj keď ešte nevedia chodiť, je pre ne prirodzené, že lozia po zemi a čľapkajú sa. Mamička na tej farme mu určite každú chvíľu neumýva ruky a neposiela ho k umývadlu. Dieťa tam nepije ani sterilné škatuľové mlieko, ale rodičia mu dajú piť čerstvo podojené kravské mlieko. To mlieko nie je sterilné, je plné bacilov, čiže je prirodzené,“ ozrejmuje výhody vidieckeho spôsobu života primár oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety Martin Hrubiško.
A kde robí podľa neho chybu tzv. paneláková mamička?
„Ešte predtým než odíde do nemocnice, vydezinfikuje celý byt, vyperie všetky závesy a perinky pri 100 stupňoch, aby ich vysterilizovala atď. A dieťatko potom príde do úplne umelo vytvoreného prostredia, ktoré nie je prirodzené,“ dodáva Hrubiško.
Je teda zrejmé, že rodičia prehnanou hygienou robia zo svojich ratolestí alergikov. „Tá súvislosť tu jednoznačne je. To, že držíme pokope a fungujeme, nie je bez bacilov možné. Rodičia vypestovali alergiu u dieťaťa tým, že ho priviedli do absolútne nevhodných podmienok,“ myslí si primár.
Dve kilá bacilov
Sú kamaráti! Náš imunitný systém by bez mikroorganizmov nefungoval, pretože normálne je byť obklopený baktériami, a nie žiť v sterilnom prostredí. Sedemdesiatkilový človek v skutočnosti váži len 68 kilogramov. Prečo? Dve kilá jeho živej hmotnosti totiž tvoria baktérie. Ich najväčší zdroj je v čreve. V ideálnom prípade by sme teda mali mať 600 až 800 druhov mikroorganizmov.
„Zatiaľ čo prírodne žijúce národy ich naozaj toľko majú, človek panelákový, žijúci sterilne, ktorý pije škatuľové sterilizované mlieko a je konzervované potraviny, má len 300 až 400 mikroorganizmov,“ vysvetľuje Hrubiško. Takýto človek ich teda má v sebe len trištvrte kila. „A ukazuje sa, že je to zle,“ podotýka alergiológ.
Na svet radšej prirodzene
Budúce mamičky, teraz dávajte pozor! Deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom, sú omnoho viac alergické ako tie, ktoré prišli na svet prirodzeným spôsobom. Príčina je jednoduchá. Prirodzene narodené dieťa sa už pri prechode maminou pošvou stretáva s normálnymi bacilmi.
„Kedysi dieťa po pôrode len opláchli čistou prevarenou vodou a osušili plachtou,“ tvrdí Hrubiško a jedným dychom pokračuje: „Dnes v nemocniciach používame dezinfekčné roztoky. Ukazuje sa, že je to veľká chyba. Dieťa sa narodí cisárskym rezom za sterilných podmienok a ide do sterilného boxu a nie je ničím kolonizované. Čím sa osídli ako prvým? Zlými nemocničnými kmeňmi, rezistentnými na všetky antibiotiká, ktoré sa tam za desaťročia fungovania nemocnice rozmnožili. Tu všade treba hľadať príčiny alergií,“ dodal.
Čítajte tiež:
- Homeopatiká – pomocník pri očkovaní
- Všetko, čo neviete o užívaní liekov
- Posilňovanie imunity detí prírodnou cestou
S antibiotikami opatrne
Význam antibiotík netreba podceňovať. V istých prípadoch dokážu zachrániť život. Na druhej strane až za 90 percent našich návštev u lekára môžu vírusové infekcie.
„Proti vírusom ľudstvo nemá veľa prostriedkov. Antibiotiká nie sú proti nim účinné. Čiže, keď praktický lekár predpíše pacientovi s virózou antibiotikum, choroba môže prejsť, ale prešla by aj bez neho,“ tvrdí Martin Hrubiško. Je dokonca presvedčený, že liek nielenže nezaberie, ale napácha aj poriadnu škodu. Pozabíja totiž mikroflóru, ktorú má v sebe človek.
„A tá mikroflóra nás chráni v hrdle, prieduškách, vo veľkých dýchacích cestách, v čreve – tam všade ju antibiotikum zničí. Bohužiaľ, nemáme také antibiotiká, ktoré by boli schopné zabíjať jeden konkrétny bacil a všetky ostatné by ušetrili,“ dodal primár.
Plus jeden deň