Ako jednať a vyjednať s učiteľom

Nastavenie pravidiel vzájomnej komunikácie je veľmi dôležité od počiatku spolupráce, ktorá má v ideálnom prípade medzi učiteľom a rodičom nastať – alebo ako si kto ustelie, tak si ľahne.

Každodenná komunikácia

V lepšom prípade vám učiteľ na začiatku roka sám dá na vedomie, kedy je možné zastihnúť ho na konzultácie, ponúkne nejaký pravidelný čas, kedy ho môžete navštíviť v škole. Na operatívnejšiu komunikáciu vám môže poskytnúť aj svoj e-mail a telefónne číslo. Toto číslo je v drvivej väčšine prípadov súkromné telefónne číslo a patrí sa teda neobťažovať učiteľov v čase, keď majú po pracovnom čase.

To sa, samozrejme, ťažko určuje, učiteľ tak nejako pracuje neustále, a tak navrhneme my (alebo učiteľ) konzultačné hodiny na telefonovanie a dohodneme sa, že keď bude niečo akútne v ostatných časoch, pošleme napríklad esemesku, napíšeme správu mailom – tu záleží na tom, kde učiteľa pravdepodobnejšie zastihneme a aká je jeho benevolencia, čo sa týka vpádov do osobného voľna.

Niekto ponúka všetky možnosti komunikácie riadiac sa heslom „na zastihnutie kedykoľvek a kdekoľvek“, ani tento extrém však nie je veľmi vhodný, pretože priveľa komunikačných kanálov komunikáciu, naopak, sťažuje, pretože každý potom uprednostňuje iný kanál a informácia sa stráca.

Niekto pre zmenu neponúka nič. Skúste sa v takom prípade pýtať, ako máte riešiť situácie, keď je potrebné konať operatívne a notes je nedostačujúci. Ak ťažkosti s komunikáciou aj napriek tomu viaznu, obráťte sa na riaditeľa školy a pýtajte sa rovnako, ako máte v určitých prípadoch postupovať.

Čítajte tiež:

• Metóda Montessori funguje aj doma
• Čo zabaliť deťom do školy na desiatu?
• Ako naučiť správne písať a kresliť

Riešenie konfliktu – krízová komunikácia

Ak nám niečo v práci učiteľa slušne povedané nevyhovuje, je dobré sa najskôr vydýchať. To býva na celej situácii najťažšie, pretože chceme často okamžite zabrániť ďalším škodám na svojom dieťati.

Ďalším krokom by malo byť osobné stretnutie s učiteľom. Dohodnite si schôdzku. Nie je dobré vyjednávať (alebo sa dokonca vzájomne zhadzovať) pred deťmi a navyše bez predchádzajúceho varovania. A aj keď je to ťažké, nemali by sme komentovať a vyhodnocovať situáciu pred dieťaťom ani doma – ani v prípade, keď vyzerá, že nás vôbec nemôže počuť.

Určite tiež nie je vhodné posielať si cez dieťa (ani cez notes, žiacku knižku, e-mail a pod.) nejaké odkazy a listy. Obidve strany sú pre dieťa silnou autoritou a aj nám by prekážalo, keby o nás učiteľ pred dieťaťom hovoril v zlom.

Zažila som to raz ako dieťa na vlastnej koži, keď si ma vtedy súdružka učiteľka postavila pred triedu a povedala, že moji rodičia klamú. Otec o tri hodiny neskôr na školskej chodbe bol však presný príklad porušenia všetkých pravidiel komunikácie i slušného správania

. Nespokojnosť je potreba vykomunikovať ústne, ale slušne. Písomný prejav zvádza k písaniu medzi riadkami a hrozí veľkým percentom komunikačných šumov a nedorozumení, a preto sa vôbec nevyplatí do tejto formy komunikácie investovať čas.

Prvú várku sťažností sypte na učiteľa. Ak je problém závažný, otvorene priznajte, že by ste ho radi prebrali aj s vedením školy, ak by sa nepodarilo nájsť vzájomne vyhovujúce riešenie. Najhoršie narušenie vzájomných vzťahov vzniká vtedy, keď rodič vybavuje záležitosť na úrovni triedy rovno s riaditeľom, bez toho, aby to učiteľ tušil. Žalovanie nie je žiaduce ani v rámci školských lavíc, nerobme to ani mimo ne.

Keď na ňom učiteľ sedí…

Ako rodičia máme prirodzene strach, aby si učiteľ pri našich výhradách na dieťa, ľudovo povedané, nesadol. Majte na pamäti, že priebeh a spôsob, akým pripomienky komunikujeme, majú priamy vplyv na výsledok i na vzťah k žiakovi – či už si to učiteľ naplno uvedomuje, alebo nie. Preto sa nevyplatí prchkosť.

Vždy čerpajte najskôr všetky možnosti slušného správania. Príjemný úsmev a neformálna atmosféra odzbroja každého. Ak sa z rôznych dôvodov obávate jednania medzi štyrmi očami, alebo už máte s učiteľom zlej skúsenosti z minulej schôdzky, dohodnete si stretnutie tak, aby na nej bol prítomný ešte niekto. Vhodným kandidátom je zástupca riaditeľa alebo priamo riaditeľ a odkazujte sa opäť na snahu o férové správanie. Zabezpečíte si tak aj lepšie hmatateľné výstupy.

Ak si učiteľ skutočne na dieťa aj napriek všetkému sadne, je potrebné riešiť situáciu s riaditeľom školy, prípadne aj so školským psychológom. Môjho syna učiteľka fyzicky trestala, ale robila to tak nenápadne, že na to neboli žiadne dôkazy. Bála som sa jej niečo povedať. Nakoniec pomohlo, že som sa zdôverila inej učiteľke v zbore, u ktorej som mala mladšiu dcéru.“

Krajné riešenie predstavuje prestup na inú školu, ale niektoré typy problémov sa na nej môžu opakovať. Preto je účelnejšie snažiť sa hľadať spôsoby riešenia „tu a teraz“.

Zhrnutie, ako postupovať:

• Vysvetlite bez emócií svoju situáciu, čo vás popudilo a prečo.
• Chcite počuť názor učiteľa.
• Povedzte, čo navrhujete.
• Skúste sa spýtať, čo by učiteľovi (situácii) pomohlo, ako môžete pomôcť pri riešení.
• Na záver jednania si vzájomne zhrňte, o čom bola debata a na čom ste sa dohodli.
• Po čase prejavte záujem a pýtajte sa, ako sa účastníkom v nových pravidlách darí