Ako poraziť krízu alebo hurá na nákupy

Pravda je, že takáto prax nesúvisí výhradne s krízou. Elektronika, benzín, cigarety, alkohol, mäso, kozmetika – čo si len predstavíte a čo sa momentálne oplatí – sa vonku vo veľkom i v malom nakupuje, odkedy je to možné vzhľadom na otvorenosť našich hraníc. Hoci aj v hlbokom socializme sa koniec koncov chodilo za topánkami do NDR, na handričky a kozmetiku do Budapešti, pre gurmánsky zážitok z husaciny či klobások do Győru a tak ďalej.
Kedysi, samozrejme, len tam a potiaľ, pokiaľ sa smelo, a s obmedzeniami dnes už možno videnými skôr z tragikomického nadhľadu. Bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme a priznávame: lákala nás a naďalej láka nielen úspornosť. Zážitkom jednoducho ostáva aj v súčasnosti tak veľmi limitovaná prémia rôznosti a rozmanitosti. V globalizovanom svete konzumujeme rovnaké značky a chute jogurtov, syrov, mydiel… čohokoľvek.

Ľudia však radi hľadajú a nachádzajú odlišnosť, tešia sa z úlovkov iných chutí, vôní i sprievodných zážitkov. Niekedy je samotná cesta významnejšia ako tovar a nákup, podobne, ako je to s rybármi a rybačkou. Za každých okolností nie je najdôležitejšie čosi uloviť, pripraviť a zjesť. Niekedy ide o to vybrať sa na ryby a byť na rybách. Spojiť prostriedok s cieľom, príjemné s užitočným, vysvetliteľné s nevysvetliteľným.
Kto má možnosť, príležitosť a čas, cestuje čo najďalej a „vo veľkom“ za dojmami a poznaním, vnímaním iného, nevídaného, odlišného. Kto nemá peniaze, silu alebo vôľu, môže zažiť zmenu a urobiť radosť sebe i rodine aj na drobnom susedskom nákupe.
Napokon ani dieťa v škôlkarskom veku z nepochopiteľných dôvodov neuverí tomu, že kopčeková zmrzlina v centre Viedne je totožná s tou z vášho sídliskového supermarketu. Nie je to tak?
Zdroj: Pravda