Ako prežiť nemocnicu s bruškom?

Namiesto toho, aby som sa tešila z ďalšieho bábätka a venovala sa dvojročnému synovi, balím veci do nemocnice. Cez slzy nevidím ani na tašku. Vôbec neviem, čo ma čaká a hlavne, na ako dlho!

Po pár týždňoch je to jasné: stereotyp strieda smútok, chýba mi môj chlapček a manžel. Som odkázaná len na štandardnú nemocničnú izbu, ktorá je vybavená kúpeľnou, chladničkou a televízorom. A na dobrú náladu mojej spolubývajúcej, či skôr spoluležiacej.

Každý deň začína ráno o šiestej, kedy sa na nemocničnej chodbe začínajú mihať upratovačky a sestry s lekármi. O pol ôsmej je vizita. Riešia sa prípadné problémy, výsledky krvných testov a moču. A tiež prosíme o priepustky, aspoň na víkend.

Jedlo, záchytný bod

Po ôsmej nasledujú raňajky. Je to až neuveriteľné, ako si človek v nemocnici vytvorí záchytné body dňa v podobe jedla. Každe dopoludnie prichádza rozptýlenie – absolvujem polhodinové natáčanie ozvien plodu a sťahov maternice, ktoré by mohli vyvolať predčasný pôrod. Všetko sa zaznamenáva do dvoch kriviek.

Tiež si prečítajte:
Cervix skóre
Choroby v tehotenstve

Strácam slová

Zvyšok dopoludnia trávim diskusiami so spolupacientkou na rôzne témy, ale najčastejšie samozrejme zaznie tehotenstvo, pôrod a vlastne všetko, čo sa týka bábätiek. Potom už len čítam, študujem, aby som nevypadla z tempa, riešim krížovky a sudoku, pozerám televíziu a surfujem na internete, kde nakupujem výbavičku pre bábätko.

Snažím sa byť aj naďalej denne v kontakte s okolitým svetom. Je až neuveriteľné, ako rýchlo človek v izolácii stráca slovnú zásobu. A to ma materská dovolenka ešte len čaká.

Po obede nastáva najdlhšia doba dňa, ktorá trvá až do 18. hodiny, kedy sa podáva večera. Vtedy sa teším na jediné – na návštevy. Pravidelne za mnou chodí manžel a 16-mesačný syn, ktorý vždy nezabudne ukázať, kde mám schované bábätko.

Pobyt v nemocnici preveruje osobnosť človeka. Je to náročné obdobie plné obáv, neistoty a strachu, ktoré si nemilo pohrá s našimi hormónmi. Uvedomujem si, akú dôležitú rolu pri pobyte v nemocnici hrá predovšetkým šťastie, psychika, rodinné zázemie a trpezlivosť spoločne s disciplínou. Ale niekedy je to naozaj ťažké.
Pavla

Na Babywebe nájdete aj iné zaujímavé vaše príbehy:

Veľmi sa bojím pôrodu
Po pôrode už vôbec nechcem sex
Veľmi túžim po bábätku, ale partner sa bráni