Ako riešiť krízové situácie

Bohužiaľ, v živote sa nevyhneme tomu, že dieťaťu zomrie babička alebo dedko, teda niekto, koho má rado. Alebo sa jeho rodičia rozídu. Ocko sa odsťahuje dieťa je cez týždeň s mamou, cez víkend zase len s ockom. Čo si v danej situácii počať? Ako to dieťaťu vysvetliť?

Zdroj: archiv redakce

Deti do dvoch rokov ešte nechápu, čo znamená rozvod, rozchod, smrť. Vnímajú predovšetkým citovosť, emočné ladenie celej rodiny. Presnejšie povedané to, ako sa ľudia správajú, akým spôsobom medzi sebou komunikujú. Ak sa dostaneme do krízovej situácie a nebudeme sa cítiť v pohode, nemali by sme s ohľadom na dieťa zísť z emočnej úrovne, na ktorej sme boli predtým, než krízová situácia nastala. Deti sú veľmi múdre a rýchlo spoznajú, že mamička sa necíti dobre, a budú dôrazne hľadať príčiny zmien. Pre mamičku je veľmi ťažké vyrovnať sa s tým, že ocko od nich odišiel, ale napriek tomu by mala byť statočná a snažiť sa robiť všetko pre to, aby daná situácia čo najmenej poznačila jej správanie k dieťaťu.

Chápu, ako sa rodičia správajú

Batoľaťu ťažko vysvetlíme, že mamička a ocko si prestali rozumieť a že teraz budú žiť oddelene. V našom slovníku na to nie sú „také malé slová“, aby im porozumelo. Ale už mnohokrát som písala, že deti do dvoch rokov citovo vnímajú atmosféru okolo seba.
Preto by pre rodičov, ktorí sa rozvádzajú, malo platiť: keď sme to nezvládli my, tak prečo by si to malo odniesť naše dieťa. Pred svojím malým potomkom by sa nemali hádať, urážať a naťahovať sa oň. Všetko sú to prejavy agresie, ktoré vníma aj malé dieťa. Pri odovzdávaní dieťaťa by mala panovať pokojná atmosféra, aby malý človiečik vycítil, že rodičia síce spolu nebývajú, ale stále sa majú nejakým spôsobom radi.

Čo povedať trojročnému dieťaťu, keď babička zomrela a ono sa pýta: „Kedy príde babička?“

Veľa záleží na to, ako je dieťa na starých rodičov fixované. Ak babičku nenavštevovalo pravidelne, môže u malého dieťaťa akoby „zísť z očí, zísť z mysle“. Horšie je, keď babička bola s vnúčikom často, napríklad ho strážila niekoľko dní v týždni.

V tom prípade by sme mali počítať s tým, že dieťa bude smutné, keď mu povieme, že babička zomrela. V troch rokoch si dieťa nedokáže predstaviť, že smrť je definitívna a babička už nikdy nebude. Mnoho detí vidí danú situáciu tak, že babička zaspala a možno sa niekedy zobudí. Keď dieťa za babičkou smúti, môžu rodičia vziať jej fotku a dieťa sa s ňou môže „rozprávať“. Dieťa to chvíľku bude baviť a potom – ak mu rodičia dajú náhradný program, napríklad častejší kontakt s dedkom alebo druhou babkou – sa s tým zmieri.

Čo teda dieťaťu povedať? Babička bola stará a unavená a už jednoducho nie je. Každý človek, keď je starý, tak odíde. A kam odišla? No proste odišla preč.
– Myslím si, že deti do piatich rokov by sa nemali brávať na pohreby. Nie je potrebné, aby videli emócie, ktoré ich sprevádzajú.

Ako dieťaťu vysvetliť, prečo je mamička smutná?

Nie je v poriadku skrývať pred dieťaťom všetky emócie. Keď napríklad uvidí mamu plakať, môže mu povedať: „Vieš, som smutná, a preto plačem. Ty keď si smutný alebo sa ti niečo nedarí, tiež plačes. Áno, obaja máme právo plakať, keď sme smutní.“ Nie je dobré do tejto situácie zaťahovať fakt, že mamička plače oteckovi, ktorý ju opustil. V tej chvíli by totiž v dieťati mohla vyvolať agresiu voči otcovi.

Čítajte tiež:

• Ako zvládať stres?
• Manželská zmluva
• Ako sa vyrovnať s neverou?

Návod pre mamičky: Čo robiť so smútkom?

Týka sa to nielen mamičiek, ktoré musia zvládnuť situáciu, keď ostanú samy, ale aj tých, ktoré sú na materskej dovolenke a sú preťažené.
Jedna z najlepších vecí je nechať vyprchať emócie. Samozrejme, niekde v súkromí, nie pred deťmi… Nie je nič horšie než zakoreniť zlosť a hnev v sebe. Keď je žena smutná, plná emócií, musí to „rozchodiť“, ako vravela moja babička. Jednoducho sa musí dať do pohybu a je jedno, akým spôsobom. Napríklad upratať celý byt, vymaľovať ho, presťahovať nábytok, čokoľvek. Jedna moja klientka si dáva do veľkej škatule päť fliaš bez viečok a keď je naštvaná, tak po nich šliape a robí rámus. Úplne najhoršie je zostať sedieť a plakať nad rozliatym mliekom. Keď sa v tejto situácii nedáme do pohybu a nevybúrime sa, hrozí jedno veľké nebezpečenstvo, a to, že prvotný smútok z rozchodu sa premení na trvalú depresiu.

Keď si žena takto uľaví, mala by si sadnúť a povedať si: „Kde som vo vzťahu urobila chybu? Pretože ak ju nenájdem, s najväčšou pravdepodobnosťou spadnem do podobného vzťahu, urobím rovnaké chyby a zase budem opustená.“ Jedna z takýchto zásadných vecí u žien na materskej dovolenke – ktoré často pochybujú – je to, že keď manžel príde uťahaný z práce, hneď sa naňho vrhnú a chcú sa rozprávať o deťoch. Tu by som odporúčala „kúpeľňovú terapiu“ – nechať manžela, aby si najprv dal sprchu a „spláchol“ tak prácu.

Čo odpovedať, keď sa dieťa spýta: „Prečo idem k ockovi?“

Vysvetlenie by malo byť asi takéto: „Ocko teraz s mamičkou nebýva, býva niekde inde. Takže sa bude stávať, že budeš u ocka alebo budeš len so mnou.“ Mamička by pri odovzdávaní dieťaťa – čo by malo prebiehať v úplnom pokoji a slušnosti – mala povedať: Pekne si to spolu užite a majte pekný víkend. V nedeľu sa všetci uvidíme. Scény pri odovzdávaní najviac zapôsobia na dieťa. Či chceme, alebo nie, dieťa má rado oboch rodičov rovnako. Ťažko rozlíšime, ktorého viac a ktorého menej.