Ako sa rodi na Zelandě: Maorské matky si na epidurál nepotrpia

Za „cisára“ jej matka vynadala

 Hneď pri prvom dieťati Jacqui porušila maorské tradície. Lekári sa rozhodli pre cisársky rez, pretože pôrod bol komplikovaný, trval 36 hodín. Ženy z jej rodiny jej to mali trochu za zlé. „My, kivi, ako si my domorodci medzi sebou hovoríme podľa nášho rovnomenného vtáka, rodíme prirodzenou cestou, to je tradícia. Matka je darkyňou života, musí byť silná, niečo vydržať,“ vysvetľuje Jacqui. Keď Maorka na Novom Zélande otehotnie, vyberie si pôrodnú babicu a tá ju sprevádza celým tehotenstvom. S ňou si tiež naplánuje pôrod: doma, v pôrodnom dome, v pôrodnici, do vody…

Epidurál maorským mamičkám nič moc nehovorí a cisársky rez je pre ne prejavom slabosti. Starostlivosť o tehotnú na Novom Zélande nie je vôbec prehnaná v tom zmysle, že nemusia absolvovať nadbytok stresujúcich vyšetrení: čaká ich napríklad len dvakrát ultrazvuk. Príprava na pôrod, samotný pôrod a potom aj starostlivosť o čerstvo narodené bábätko sa odohráva v jednej a tej istej miestnosti.

Dojčiť áno, ale nie verejne

Na ženy, ktoré nechcú dojčiť, sa pozerajú na Novom Zélande cez prsty. Paradoxné však je, že dojčenie na verejnosti je tabu, prípustné je len dojčenie v súkromí.

Maorské ženy však zachovávajú jednu úplne špecifickú tradíciu: zakopávajú placentu v záhrade svojho domu. Ide o obrad, pri ktorom zároveň na tom istom mieste vysádzajú strom zvaný pohutukawa (železnec obyčajný, symbol vianočných sviatkov na Novom Zélande), ktorý kvitne na Vianoce červeno. Koreňmi-cievami čerpá zo zeme-matky všetko potrebné na rast. Každé dieťa má teda svoj strom, ktorý symbolizuje jeho vitalitu. Preto tiež deti pozorne sledujú, čí stromček najskôr vykvitne, a chvália sa tým ako dôkazom svojej zrelosti a sily.

Rozhoduje dieťa

Pediatri matkám radia, aby deťom začali ponúkať tuhú stravu približne od šiestich mesiacov. Na Novom Zélande sa na to nehľadí ako na striktné nariadenie, matky skôr skúšajú, čo nové deťom zachutí. Favoritom bývajú sladké zemiaky (batáty). Aj pokiaľ ide o spánok, panuje tu benevolencia. Rodičia nechajú na deťoch, aby si vybrali, kde by chceli spať. Väčšinou je to v rodičovskej posteli, medzi mamou a otcom.

Hoci sa proti tomu z úradných miest vedie na Novom Zélande mohutná osvetová kampaň, upozorňujúca na nebezpečenstvo, že bábätko by mohol dospelý zaľahnúť, maorské matky sa držia tradície. Ukladajú bábätká do tradičného košíka (wahakura) a v ňom ho umiestnia doprostred manželskej postele.

Čítajte tiež:

Ako sa rodí v Brazílii: Na pôrod šetrí rodina mesiace

Blessingway – cesta k materstvu posvätená láskou a súdržnosťou

Nastrihnutie hrádze pri pôrode vyvoláva množstvo otázok

Školy bez mreží

Keď Jacqui prišla do Európy, do Francúzska, chcela si prezrieť školu, do ktorej budú chodiť jej väčšie deti. A tu narazila. „Nielenže ma tam nepustili, pretože rodičia si tam nemôžu chodiť len tak – mohla som nakúkať len cez maličké mreže na dvor –, ale navyše mi prišli tie školy také smutné, samý kameň, len maličký dvor…“

Na Novom Zélande je to niečo iné. Školy sa topia v zeleni, majú okolo seba dostatok voľného priestoru, aby sa tam mohli deti vybehať. Rodičia môžu ísť dovnútra, kedykoľvek potrebujú. „Tým malým musíš aj tak vždy ísť obuť topánky,“ odporúčala jej už babička. Maorské deti totiž, pokiaľ sa to len dá, behajú bosé. „Majú to v krvi, potrebujú dotyk, spätosť so zemou.“

Zázračný kokosový olej?

Maorovia predstavujú 14 % novozélandskej populácie. Korene majú v Polynézii a ešte stále sa im darí zachovávať istú svojbytnosť, zvyky a tradície. K tomu, samozrejme, patrí, že majú svoje osvedčené prípravky a recepty. Medzi zázračné napríklad radí kokosový olej.

Masírujú ním bábätká, používajú ho pre ne aj namiesto mydla alebo krému. Matky si ním liečia odreninky na prsiach, pretože olej neprekáža deťom pri dojčení, a používajú ho aj na drobné detské poranenia.