babyweb.sk > Žena > Príbehy > Ako sa rodí v Japonsku: Tehotenské maškrtenie sa netoleruje
Ako sa rodí v Japonsku: Tehotenské maškrtenie sa netoleruje
„A nemohli by sme dnes spať len sami dvaja?“ spýtal sa francúzsky manžel svojej japonskej ženy. Tá sa však drží tradície svojej krajiny. S bábätkom sa spí spoločne v jednej miestnosti.
Každý večer v japonskej rodine rozložia futon, doprostred matraca sa položí bábätko, z jednej strany si ľahne matka, z druhej otec. Dieťa spí medzi nimi ako v hniezde. Ráno sa posteľ uprace, to však neznamená, že sa „odstaví“ bábätko. Matka ho nosí na chrbte, v podstate sú na seba „prilepení“ dvadsaťštyri hodín.
Od siedmich rokov sa nebozkáva
Materskú lásku však v Japonsku neprejavujú vo všetkých vekových kategóriách tak vrelo. Napríklad už sedemročné dieťa pusu od rodičov nedostáva. Deti sa musia viac prispôsobovať potrebám a životnému štýlu dospelých. Japonci vyznávajú ticho, a tak napríklad jasle vo veľkých mestách bývajú obklopené protihlukovými zábranami. A v niektorých rezidenčných štvrtiach sa deti môžu hrať vonku len 45 minút, aby svojím krikom nerušili obyvateľov.
Čítajte tiež:
- Ako sa rodí na Islande: Hniezda pre rodičky s otcami
- Ako sa rodí v Thajsku: Podľa lunárneho kalendára
- Ako sa rodi na Zelandě: Maorské matky si na epidurál nepotrpia
Kariéra alebo dieťa?
Niektorí otcovia si svoje deti veľmi neužijú. V pracovnom týždni od pondelka do soboty s pracovným časom od siedmej ráno do desiatej večer im na ne veľa času nezostane. Ženy zvyčajne zostávajú s deťmi doma do troch rokov, ale majú možnosť ich dať do jaslí. Niektoré fungujú i 24 hodín denne, nie sú však najlacnejšie. Dnešné Japonky preto dlho rozmýšľajú, kým sa rozhodnú pre bábätko, často to odkladajú na neskorší vek, napríklad na 35 rokov. Je im totiž jasné, že im to výrazne nabúra ich kariéru a že na ich miesto vezmú nejakú mladšiu a slobodnú ženu.
U lekára za oponou
Japonky sú hanblivé, a tak sú pri kontrolách u gynekológa od hlavy až po bedrá schované za záclonou. Pri pôrode sa medzi kontrakciami rodičke podáva občerstvenie – niečo teplé na jedenie a pitie, aby mala dosť energie. Nebýva tu zvykom, aby sa nahý novorodenec položil matke na telo. Naopak, hneď ho umyjú a oblečú. Tiež sa úzkostlivo sleduje jeho váha, ako priberá po dojčení. Napokon posadnutosť vážením sa nevyhýba ani nastávajúcim matkám. Majú dovolené pribrať za každý mesiac tehotenstva len jedno kilo. Prekročiť tento limit je nežiaduce, a tak môže byť pri tehotenskej kontrole žene odporučená diéta. Strava je tiež pod kontrolou, odporúča sa jesť ryby, ryžu, zeleninu, sóju, morské riasy, polievku miso. Naopak sladkosti, napríklad ovocie, musí tehotná, najmä ak príliš priberá, zo svojho jedálneho lístka vynechať. Zakázané sú i čaje – zelený a čierny – a, samozrejme, aj káva.
Oslavuje sa čokoľvek
Japonci sa vyžívajú v najrôznejších tradíciách a oslavách, ktoré sa viažu na narodenie a raný vek dieťaťa. Sedem dní po narodení bábätka je to oschichiya, ceremoniál, pri ktorom dieťa dostáva svoje meno. Tesne po narodení ho napíše otec na papier, ktorý sa následne zavesí pri ceremoniáli na stenu. Používa sa pri tom tradičná kaligrafia. 31 dní po narodení chlapčeka alebo 33 dní po narodení dievčatka sa rodina vydáva do chrámu, kde prosí bohov, aby dieťa ochraňovali. Bábätko je oblečené do farebného kimona, ktorého cíp má k sebe pripevnený osoba, ktorá drží dieťa na rukách. Bez osláv sa nezaobíde ani prvých 100 dní života dieťaťa, ani prvý zúbok. Pri týchto príležitostiach sa pripravuje sviatočné jedlo pre príbuzenstvo. Dieťa z neho nič nedostane, no symbolicky mu každý z pokrmov podržia pri ústach, aby nikdy netrpelo nedostatkom jedla. Moderné matky tiež s obľubou organizujú „half birthday“, teda oslavu polročných narodenín – pred skutočným termínom či po ňom. Osláv pre Japoncov jednoducho nie je nikdy dosť.