Ako si nevychovať počítačového maniaka. Príručka pre rodičov

Célia: U nás doma vládnu počítače. Teda lepšie povedané, manžel žije v kráľovstve Applu. Deti vyrastajú s novými technológiami a náš najmladší od malička fascinovane sleduje, čím sa jeho súrodenci zabávajú.

Psychológ: Nie je na tom nič čudné. Už od malička sa deti snažia identifikovať s tým, čo vidia v najbližšom okolí, samozrejme podľa svojich schopností, stupňa vývoja, ale ešte nechápu zmysel vecí. Dieťa do veku dva a pol roka nerobí rozdiel medzi realitou a imaginárnym svetom, medzi tým, čo vidí okolo seba a na obrazovke prístroja.

Každý vek má svoj svet

Célia: Kúpila som najmladšiemu synovi hračku, ktorá pripomínala tablet, ale žiadny veľký efekt to nemalo. Mamin počítač bol oveľa zaujímavejší. Už od 11 mesiacov by urobil všetko, len aby bol pri tom, keď sa „hráme“ s tými našimi hračkami. Rád mi sedával na kolenách alebo vedľa svojho brata a pozeral video. Ale to nestačilo, chcel si to sám ohmatať. Takže sme mu povolili iba jednoduchú zábavu na počítači. Keď posunie prstom slniečko, ozve sa zvuk hrkálky. Pri tom však nezostalo. Nasledovali krátke príbehy, riekanky, hry… a teraz tu máme trojročného experta, ktorý ovláda dotykmi tieto prístroje s takou zručnosťou, že mu to môžu jeho starí rodičia závidieť. 

Psychológ: Keď už je jemná motorika dieťaťa na takej úrovni, že dokáže ovládať dotykovú obrazovku, môžu byť pre najmenších prínosné aplikácie, vďaka ktorým si rozvíjajú svoje psychomotorické schopnosti. Byť akčný v hre, na ktorú dieťa ešte v reále nemá, mu dáva pocit uspokojenia a víťazstva. Ale pozor na opačný efekt, ktorý môže nastať. Dieťa si predovšetkým potrebuje cvičiť a rozvíjať tieto schopnosti v reálnom prostredí, zbierať pri tom reálne skúsenosti, proste si veci ohmatať. Až potom by sa malo vydať za zážitkami do počítačového sveta. Podľa môjho názoru, ak necháme dieťa zafixovať sa na tablet, riskujeme jeho fascináciu obrazom na úkor ľudí a vzťahov medzi nimi. Obzvlášť, keď ešte nemá pojem o priestore a čase.

V troch rokoch vlastný tablet

Célia: Na Vianoce sme „zmäkli“ a darovali sme nášmu najmladšiemu synovi vlastný tablet, aby som sa s ním už nemusela deliť o môj. Teda presnejšie povedané sme mu ho nekúpili, ale manžel si zadovážil horúcu novinku a  starý tablet posunul najmladšiemu synovi. Aj tak si nebol istý, či robí dobre a kupovať mu nový prístroj sa mu zdalo už prehnané.

Psychológ: Aj tak to však nebol najlepší nápad. Určite to bol pomerne sofistikovaný prístroj, na ktorého funkcie nemusí najmladší syn stačiť. Možno po otcovom prístroji túžil aj váš starší syn, pre ktorého by vekovo bol taký darček skôr vhodný. Toto by mohlo vyvolať žiarlivosť medzi súrodencami.

Célia: Dali sme mu ho ako jeho osobný tablet, ale „prevádzkový poriadok“ sme nastavili my. Povedali sme mu, že hneď po zapnutí si musí na ňom nastaviť čas 15 minút a po jeho vypršaní ho už nemôže používať. A tiež si ho nemôže zapnúť sám, ale iba v našej prítomnosti. Tu sme však narazili. Keď uplynul nastavený čas a mal skončiť, začal plakať, kričať a predvádzať záchvaty hnevu.

Psychológ: To je znamením toho, že vaše dieťa začalo byť na prístroji závislé a dáva mu prednosť pred svojím okolím. Urobili ste dobre, že ste stanovili hranice.

Čítajte tiež:

• Od počítačov po bio. Ako pre zdravotný životný štýl nestratiť hlavu
• Ako vybrať správny šport, aby nebolel
• Tablety a spol.: Brzdia vývoj detí alebo mu pomáhajú?

Célia: Tiež stále sledujeme, čím sa zabáva, čo ho na internete najviac zaujíma. Veľmi rýchlo zistil, že zaujímavé veci nájde na YouTube. Lákajú ho tam kreslené filmy, rôzne prezentácie hračiek. Dokonca mi vysvetľuje, ako funguje internet.

Psychológ: Je dobré, že syna kontrolujete. Na YouTube sa dá nájsť všeličo, ostatne, to platí všeobecne pre celý internet.

Iba pomocník, nie vládca

Célia: Sme síce počítačová domácnosť, ale je nám jasné, že tieto prístroje majú byť pre naše deti pomocníkmi pri ich rozvoji. Rozprávka v tablete nenahradí rozprávku, ktorú im čítam na dobrú noc. Toto však potrebujeme naučiť aj naše deti.

Psychológ: Skúsenosti zo skutočného sveta sú pre rozvoj dieťaťa primárne. Počítače sú skvelé, pokiaľ uľahčujú a rozširujú možnosti komunikácie a medziľudských vzťahov, ale nesmú ich nahrádzať.

Célia: Brániť deťom v prístupe k novým technológiám, to pre nás znamená niečo podobné, ako vrátiť sa k svieteniu sviečkou…

Psychológ: Zákaz nie je riešenie. Je však potrebné naučiť seba aj svoje dieťa s novými technológiami zaobchádzať. Tie môžu byť prospešné, ale aj veľmi zradné. Dieťa vo virtuálnom svete nachádza veci, ktoré pozná, ale okrem toho je tam ešte veľa skvelého, tajomného, neznámeho. Bez slovného sprevádzania rodičov, bez ich vysvetlenia však tieto veci strácajú zmysel.