Ambulantné pôrody očami skúsenej pôrodnej asistentky

„Každá matka je iná a každej vyhovuje niečo iné. Pre ambulantný pôrod sa podľa mojich skúseností rozhoduje zhruba 5-10 % žien. Väčšinou sú to druhorodičky, ktoré mali s prvým pôrodom s následnou popôrodnou starostlivosťou zlú skúsenosť,“ vykresľuje svoje skúsenosti pôrodná asistentka a dodáva podstatný dôvod, prečo chcú niektoré matky už pár hodín po pôrode ísť domov: „Chcú byť so svojím bábätkom čo najrýchlejšie naspäť v známom domácom prostredí, s manželom a s rodinou.“

Doma je doma

Je to tak. Doma je doma. No s ambulantným pôrodom to podľa Betky Samkovej nie je len tak. „Na ambulantný pôrod sa musíte pripravovať dopredu, všetko dohodnúť so svojím pediatrom i pôrodnou asistentkou, aby k vám následne chodila domov. Aj v pôrodnici to musíte nahlásiť. Práve u nás v Podolí sú k ambulantným pôrodom celkom benevolentní, v mnohých iných s nimi však majú veľký problém,“ vysvetľuje Betka Samková.

Ambulantné pôrody už nie sú nezákonné, napriek tomu sa na ne mnohí pôrodníci stále dívajú ako na niečo zlé. A neexistujú, bohužiaľ, žiadne štatistiky, ktoré by o miere „ambupôrodov“ v tuzemsku vypovedali presnejšie.

Všeobecne tradovaná norma pre pobyt v nemocnici je 72 hodín, ale nie je to dogma. Záleží vždy na tom, kde budete rodiť a ako sa k tomu stavajú konkrétne pôrodnice. Čím skôr ide mamička domov, tým viac vyšetrení si musí obehať. Hlavne ide o tzv. „odber z pätičky“, ktorý však môže urobiť i váš pediater pri domácej návšteve.

Pražská matka Martina rodila prvé dieťa doma v Česku a druhé v Dánsku, kam sa presťahovali s manželom za prácou. Pri druhom dieťati sa rozhodla pre ambulantný pôrod a vysvetľuje prečo. „Po prvom pôrode som bola veľmi konsternovaná z popôrodnej starostlivosti. Jedna nepríjemná sestrička ma tak vynervovala, že som prišla o mlieko, preplakala som mnoho nocí. V Dánsku sú ambulantné pôrody bežné, druhé dieťa som teda rodila takto a úplne mi to vyhovovalo. Všetci tam na to boli pripravení a nebol to žiadny problém. Podobne to majú aj v Británii, veď ambulantne rodila napríklad aj vojvodkyňa Kate,“ hovorí s úsmevom.

Mínusy pôrodov a pobytov na šestonedelí

V nemocniciach sa môže stať, že matky sú dlhší čas bez detí (nemajú ich u seba v izbe), sú bez svojich najbližších, čo im môže spomaliť alebo úplne zastaviť laktáciu. Nejedia to, čo im chutí, nespia pokojne, keď potrebujú, majú okolo seba úplne cudzích ľudí. Podobne ako v Martininom prípade, stačí aj iba jedna jediná nepríjemná sestrička a matka je na zrútenie.

V nemocniciach sú zažité štandardy a matky ich musia dodržiavať, napríklad musia zvládnuť dojčiť určité množstvo mlieka, aby podľa nich obstáli. Keď sa im to nedarí, môže dieťa i proti ich vôli dostať cudzie materské mlieko, aby priberalo podľa tabuliek. Práve podobné nepríjemné zážitky často vedú ženy k tomu, že sa chcú pri ďalšom pôrode dostať čo najrýchlejšie domov.

„Mnohé ženy v Česku už odišli domov ambulantne. Problém je v tom, že v domácich podmienkach zatiaľ u nás nie je dostatočne zabezpečená starostlivosť o šestonedieľku a žena si musí pre dieťa túto starostlivosť vopred dohodnúť a zabezpečiť. A, samozrejme, aj uhradiť,“ opisuje jednu z hlavných nevýhod pôrodná asistentka Samková.

„Väčšina matiek, ktoré idú ambulantne domov, sú napojené na pôrodné asistentky alebo duly, ktoré ponúkajú kontrolu v domácom prostredí,“ hovorí Betka Samková a dopĺňa, ako to napríklad chodí v Anglicku: „Tam majú dobre vypracovaný systém následnej starostlivosti. Ak zdravá žena prejde fyziologickým tehotenstvom i pôrodom, narodí sa zdravé dieťa a ak v prvých hodinách po pôrode prebieha všetko fyziologicky, ide domov. Následná starostlivosť spočíva vo vzájomnej spolupráci pediatra, pôrodnej asistentky a pôrodnice, v ktorej žena porodila.“

Čítajte tiež:

• Prirodzený pôrod je normálny pôrod
• Pôrod do vody
• Bonding – láska na prvý dotyk

Od novembra 1989 sa všetko mení

Pri pohľade do histórie asi veľmi neprekvapí, že domáce či ambulantné pôrody boli bežné. Pred 2. svetovou vojnou a ešte v jej priebehu sa chodilo do pôrodnice iba pri komplikáciách alebo ich hrozbe. Až v období socialistického Československa sa pôrodnícky systém zmenil tak, aby rodička zostala pod dohľadom lekárov a sestier čo najdlhšie.

„Od revolúcie sa však opäť všetko mení. Pôrodníci sa učia novým postupom, zmenilo sa aj prostredie pôrodníc,“ vysvetľuje Betka Samková. „Ambulantné pôrody sú príkladom toho, ako sa pôrodníctvo a naša spoločnosť vyvíjajú. Čo kedysi bolo skoro trestné, sa začína ticho tolerovať. Vyhrané však bude vtedy, keď budú ambulantné pôrody úplne bežné a bude existovať komplexný systém následnej starostlivosti, ktorý si nebudú musieť zariaďovať a platiť samy rodičky a nebude sa preto na ne nikto pozerať krivým okom.“

Aký je váš názor na ambulantný pôrod? Máte s ním vlastnúskúsenosť? Napíšte nám do diskusie.