Andrea 10. týždeň po pôrode: Smer Bratislava

Posledný týždeň som opäť trávila u rodičov, pretože tie dennodenné liptovské búrky mi už začínali dosť prekážať. Von sa poriadne nedalo chodiť, keďže som mala doma aj Tomáška a s ním prechádzka v daždi nie je možná.

Paľa čakal v práci posledný týždeň a konečne bude mať dovolenku – celý mesiac. Teším sa asi viac ako on. 😀 Konečne si aj ja trošku oddýchnem. Máme naplánovaný takmer každý jeden deň. Doma poriadne ani nebudeme. Vyrážame už zajtra – smer Bratislava. Najskôr však musím ísť na sono prsníkov, kam ma poslal môj gynekológ.

Jedna vec, čo mi na cestovaní prekáža, je balenie vecí. Veď musím zbaliť takmer polovicu baraka a nasáčkovať to všetko do auta. Keď Paľo vidí, koľko vecí berieme, vtipkuje, či ja prídem za nimi vlakom. 😀 Ale čo už, keď len kočík zaberie viac ako polovicu kufra v aute? A deti potrebujú veľa vecí – hlavne Lucka. A ako to už býva v praxi, pravdepodobnosť, že zabudnutú vec budete potrebovať, je veľmi vysoká. 🙂

Najviac sa však teším na svojho malého synovčeka Alexa. Ten tiež rastie ako z vody. Veď už má takmer desať mesiacov. So sestrou sa vídame málo, keďže býva tak ďaleko. Kedysi sme sa stretávali častejšie – hlavne u našich rodičov, lenže teraz by to bolo dosť komplikované. Možno keď budú deti trochu väčšie.

Zajtrajšieho cestovania sa dosť obávam. Poslednú cestu Lucinka nezvládala dobre a z dvoch hodín spala sotva dvadsať minút. Spustila taký rev, že som nevedela, čo s ňou. Celkovo bola posledné tri dni dosť nervózna, pri jedení zúrila, len čo som jej priložila fľašu k ústam. Zvíjala sa, kopala, revala a keby mohla, hádam mi aj jednu po papuli dá. 😀 Nevedela som, čo ju trápi, či teplo, či zima, či bruško… V noci sa budila každé dve hodiny, vypila trochu mlieka a znovu zaspala. Cez deň som mala pocit, že ani nespí. Kým mi predtým v kočíku spala aj hodinku–dve, teraz sotva dvadsať minút a už na mňa gúľala svojimi očkami. Našťastie, po zobudení nezvykne plakať, ako to bolo pri Tomáškovi.

Na Babywebe nájdete:

• Cestovanie s dieťaťom
• Cestujeme autom s dojčaťom
• Keď bolí bruško

Večer po príchode domov som si všimla, že má Lucka v stolici hlien. Trochu som sa vystrašila a hneď som začala hľadať na internete, čo to asi môže byť (neviem si predstaviť život bez internetu 🙂 ). Odpovedí som našla mnoho, ale najviac som sa prikláňala k názoru jednej mojej kamarátky, že jej mohlo prechladnúť bruško. Možno preto bola taká nervózna už dlhší čas a nechcela papať. Našťastie to už ako-tak prechádza a túto noc sa zobudila iba raz. Ako za odmenu. 🙂 No nejdem ju veľmi chváliť, lebo len čo ju niekde pochválim, hneď mám pocit, že som to zariekla a vypomstí sa mi to.

Túto noc však aj tak veľmi spať nebudem. Moju mamku zajtra čaká operácia, a tak na to nemôžem prestať myslieť. Samozrejme, že mám obavy, aj keď nejde o veľmi ťažkú operáciu. Preto držte spolu so mnou všetky palce, nech to dobre dopadne. Teším sa na vás opäť v utorok. 🙂

Andrea