Andrea 14. týždeň po pôrode: Koho a čo milujem?

Rovnako „milujem“ záhradkárov. Napriek tomu, že vidia, ako sa k ich domu blížim s kočíkom, zapnú kosačku alebo pílu, aby som náhodou neprehliadla, akí sú usilovní. Chvalabohu, Lucinka, aj keď ju zobudia, nezačne revať na plné hrdlo a nemusím kočík zvrtnúť s jasným cieľom „domov“!

Skončili sa prázdniny a Tomáško opäť nastúpil do škôlky. Ani som nedúfala, že by sa tam mohol tešiť. Na rozdiel od jeho spolužiakov, on už vedel, čo ho čaká. Všetky ostatné deti z jeho triedy išli do škôlky prvýkrát.

Ráno sa začalo – ako inak – slzičkami a prehováraním, že chce ostať so mnou doma. Po príchode do škôlky sa to ešte zhoršilo a ostatné mamičky sa usmievali popod fúz, keďže ich deti vchádzali do triedy s úsmevom. Ja som však vedela, že ich ten úsmev rýchlo prejde. Stačí, aby dieťa zistilo, že to nie je len ojedinelý prípad, keď sa príde do škôlky zahrať, aby si mamička niečo vybavila, ale že to je v podstate natrvalo. Tretí deň býva najhorší. Vtedy to akosi deťom dôjde a úsmev vystrieda plač. Prvý deň som bola jediná, čo niesla dieťa na rukách a s plačom. Tretí deň som bola asi jediná, čo niesla dieťa a bez plaču. 😀 Nehovorím, že si nepofňukal, ale v porovnaní s ostatnými sa celkom dobre držal. Opäť však fungujeme na úplatkoch. Ráno do každej ruky cukrík, lebo bez nich do triedy ani nevojde, a poobede ho musím čakať s lízankou, inak by som si to znovu „odskákala“ ja. Dúfam, že tentoraz bude proces adaptácie kratší a onedlho sa dočkáme prvého úsmevu na ceste do škôlky.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Prvé dni v škôlke – ako ich zvládnuť?
• Viete ako na uplakaného škôlkara?
• Narodilo sa vám bábätko? Športu ani cvičenia sa vzdávať nemusíte

Tento týždeň mal ešte Paľo dovolenku, a tak mi zatiaľ strážil Lucinku, kým som ráno s Tomáškom išla do škôlky. Budúci týždeň to už bude trošičku horšie, ale hádam to zvládneme. Včera som bola prvýkrát (po roku) na zumbe. Tak dobre mi to padlo… Nielen tá fyzická aktivita, ale hlavne to, že som mohla po dlhom čase konečne vypnúť od dennodennej rutiny. Nikde sa tak nedokážem uvoľniť a odreagovať ako na zumbe. Kombinácia perfektnej hudby a tanca – to je to pravé orechové. 🙂 Trochu som mala obavy, ako si Paľo doma s deťmi poradí, ale čuduj sa svete, všetci prežili bez ujmy na zdraví. 😀 Síce ma už vo dverách čakal s Lucinkou na rukách, aby mi ju odovzdal, ale som mu vďačná, že nenamieta, aby som si aj ja občas ukradla chvíľku pre seba. Vie, že pohyb je môj život. Obaja sme v podstate športovo naladení a k športu sa budeme snažiť viesť aj naše deti. Aj keď v súčasnosti to nie je vôbec lacný špás. Zajtra poobede máme stretnutie zo strednej školy po desiatich rokoch. S nikým nie som v kontakte, keďže som si zrušila účty na sociálnych sieťach už pred rokom, a tak som zvedavá, ako sa ostatným darí.

Mimochodom, na Liptove pomaličky prichádza jeseň, žltnú listy na stromoch a paradoxne je posledné dni tak teplo, že som po dvoch týždňoch mohla opäť (zrejme naposledy) vyvetrať letné veci…
Andrea