Andrea 9. týždeň po pôrode: Materstvo je radosť

A nielen ja. Robí to celá rodina a aj každý, kto nás stretne. Ešte mám čerstvo  v pamäti, ako vyzeral Tomáško, keď bol taký maličký, a naozaj sa s Luckou veľmi podobá. Niet pochýb, že sú súrodenci, a každý hovorí, že vyzerajú, „akoby ich jedna mater mala“. 🙂

Veď posúďte sami:

Čo sa však týka správania, sú úplne iní. Tomáško bol veľmi zlé dieťa. Od narodenia trpel silnými kolikami, spával v dvadsaťminútových intervaloch (vo dne aj v noci), zvyšok času preplakal. Ticho bol jedine pricucnutý na prsníku alebo na rukách a aj to len vtedy, keď som sa s ním prechádzala alebo hojdala v hojdacom kresle. Keď som ho dala na bruško, reval, ako keby som ho položila na žeravé uhlíky. Okrem toho mal reflux, a tak po každom dojčení grckal jedna radosť. Keď som čítala o tom, aké je materstvo úžasné, aké sú mamičky nadšené svojimi deťmi, ako ich nekonečne milujú, mala som pocit zlyhania. Myslela som, že všetky deti sú také zlé a len ja to svoje nezvládam.

Keď som sa z nedostatku spánku dopracovala k halucináciám, musela som do nočného vstávania zapojiť aj Paľa. Aj dvaja sme mali problém tie jeho noci zvládnuť, keď skôr, ako sme my stihli zavrieť oči, on sa už znovu zobudil. Až neskôr som pochopila, že to nie ja som tá neschopná, len mám jednoducho také dieťa. Kto niečo podobné nezažil, nikdy to nepochopí

Tiež by som asi niečomu takému neverila, keby bol Tomáško taký, ako je Lucka. O nej niekedy ani neviem, že ju mám. Je presným opakom Tomáška. Odkedy sme prešli na antikolikové mlieko, prestala trpieť kolikami a je z nej jedno zlaté bábätko. V noci sa budí dva až tri razy (to Tomáško stihol v priebehu jednej hodiny), na gauči dokáže ležať sama a pozerať sa po okolí aj pol hodinky, grcká len výnimočne, keď sa nahlce veľa vzduchu, a na brušku sa jej od narodenia celkom páči.

Je to pre mňa celé také zvláštne, tak príjemne zvláštne. Užívam si chvíle, keď sa v kočíku zobudí, otvorí očká, usmieva sa na mňa a ja mám aj polhodinku čas, aby som sa dostavila domov a dala jej papať. Tomáško sa v kočíku budil s obrovským revom ešte skôr, ako rozlepil oči, a ja som sa domov hnala rýchlosťou blesku.

Na Babywebe nájdete:

• Náročný život s náročným dieťaťom
• Bábätko stále plače
• Materstvo sa musí odžiť a hlavne oddrieť

Okrem toho zbožňujem Lucinkinu vôňu. Je taká príjemná, taká bábätkovská. Tomáško voňal, resp. smrdel skysnutým mliekom, ktoré vygrckal, a to sa mu roztieklo po celom tele vrátane vláskov. Preto si k Lucke zvyknem len tak pričuchnúť, je to taká moja úchylka. 🙂 Neviem sa tej vône nabažiť.

Presne takto som si materstvo predstavovala. Začalo sa to už samotným pôrodom, na ktorý som bola v porovnaní s prvým dostatočne psychicky pripravená. Keďže som sa aj teraz pripravovala na taký extrém, aký som zažívala pri Tomáškovi, zdá sa mi, že sa mi len sníva a ja som sa stále z toho sna neprebrala. Môže byť materstvo naozaj také krásne? Áno, môže. 🙂 Teraz to už viem.

Ale nemyslite si, že by som Tomáška mala o niečo menej rada ako Lucku. Dala by som svoj život rovnako za oboch. Práve vďaka nemu beriem veci s väčším nadhľadom a teším sa aj z maličkostí, ktoré iné mamičky považujú za samozrejmosť. On bol svoje dieťa nikdy nebudem nosiť celé dni na rukách a pod… zrazu začnú byť bezpredmetné a vy urobíte všetko – naozaj všetko, len aby vaše dieťa aspoň chvíľu neplakalo, prípadne vás nechalo sa vyspať.  Aj Lucka máva svoje dni, keď ju niečo trápi a je viac plačlivá, od únavy nevie zaspať alebo ju trápi bruško, no nedá sa to porovnať s tým, čo som zažívala predtým.

Preto, milé mamičky, vážte si, ak máte dobručké bábätko a užívajte si každú voľnú chvíľku s ním. A tie, ktoré máte doma takých čertíkov, ako bol Tomáško, nezúfajte. Všetky deti z toho vyrastú. Niektoré skôr, niektoré neskôr. Treba len vydržať a nestrácať nervy. Všetko, čo do starostlivosti vložíte, sa vám sa určite vráti. 😉

Andrea