Anetka z vďačnosti

VÁŠ PRÍBEH Keďže sme sa o bábätko s manželom snažili niekoľko rokov, mená sme mali vymyslené ešte skôr, než som vôbec prišla do iného stavu. Dohoda bola jasná, ja vymyslím meno pre chlapčeka, manžel pre dievčatko. Spočiatku bola situácia jednoznačná a zatiaľ čo ja som sa napchávala množstvom práškov a pichala si injekcie na podporu ovulácie a zahniezdenie vajíčka, doma sme sa dohadovali, ako sa bude volať niekto, kto zatiaľ ešte niekde veselo pláva s bičíkom na zadočku.

Zdroj: archiv redakce

Ako ste vy vyberali meno pre vaše dieťa? Inšpirovali ste sa zahraničnými či uprednostňujete slovenské. Dajte tipy naším ďalším šťastným rodičom – tu na našej diskusii.

Jediná útecha

Držalo nás to nad vodou a tieto myšlienky boli jedinou útechou, lebo nám dodávali silu, že raz ten deň skutočne nastane a naše srdiečka už nebudú také prázdne. Manžel vybral meno pre dievčatko podľa nejakého filmu či seriálu, kde hrala roztomilá dievčinka, ktorá sa vraj volala Lucka. Podľa nej sa mala volať aj naša dcéra, naopak, chlapčekovi som vybrala meno ja – Janko po mojom otcovi.

Pohodový Ján

Nie som typ človeka, ktorý by chcel prehnane udržiavať tradície alebo tým preukazovať svojmu otcovi prepiatu úctu, či hádam si ho týmto dokonca „kúpiť“, ale už odmalička som zo svojho otca cítila zvláštnu auru, ktorá človeka upokojovala. Volal sa Ján, preto aj toto meno na mňa pôsobilo pokojným dojmom a možno aj z tohto dôvodu sa mi tak páčilo.

Ste tehotná

No všetko má svoje za a proti. Mne sa z duše protivilo meno Lucia, manžel zasa nesúhlasil, aby sa dieťa volalo po mojom otcovi, preto bola táto téma predmetom častých sporov. Lenže kompromis stále nie a nie nájsť, až raz… „Tak, mamička, môžem vám blahoželať, skutočne ste tehotná,“ oznámila mi jedného dňa lekárka v centre asistovanej reprodukcie – bolo to v deň, keď som tomu verila zo všetkého najmenej. Veď ten mesiac som mala cyklus rozhodený viac než inokedy a ak je to pravda, musela som po tom všetkom otehotnieť úplne prirodzene!

Lekárka ako inšpirácia

V eufórii som si stihla zaznačiť meno na jej vizitke. Priezvisko bolo neskutočne komplikované, ale krstné meno som si zapamätala. Volala sa Aneta. Čas letel ako voda a ja som na pani doktorku takmer zabudla. Približne v polovici tehotenstva sme zistili, že budeme mať dievčatko, výber mena sa teda zúžil len na tie dievčenské. A potom sme to meno uvideli aj v kalendári… Aneta… Aneta… Opäť som si spomenula na tú úžasnú pani doktorku, ktorá nám oznámila tú nečakanú novinku. A bolo to jasné.

Naša princezná

Naše dievčatko, teraz už deväťmesačné, sa volá Anetka. Meno jej pristane, sedí aj k priezvisku a ja som rada, že sme sa nakoniec zhodli. Iné meno si už pri našej princezničke nedokážem ani predstaviť.

Petra