Ani vám nestačí iba jeden partner? Môže za tým byť polyamoria

Už zo samotného názvu polyamoria vyplýva, že človek nie je monogamný a prežíva viaceré vzťahy, pokojne dva alebo viac naraz. Amore znamená láska a poly veľa. To znamená, že nemáte iba jedného partnera, ale viacerých. V polyamorii ľudia nepoznajú žiarlivosť,  žijú „otvorené vzťahy“ a nielen to.

Jednoducho im vyhovuje uvoľnený štýl a väčšinou sa tým ani netaja. Niektorí môžu polyamoriu označovať ako zvrhlosť, nemorálnosť, úpadok vzťahov, doslova sodomu a gomoru, ale niektorí ľudia si tieto polyamorné vzťahy nevedia vynachváliť. Mnohí jedinci dokážu žiť bez vzájomnej žiarlivosti a sú súčasne vo viacerých mileneckých vzťahoch.

Polyamorné vzťahy majú mnohé výhody aj nevýhody. Stále sú však súdení spoločnosťou, že žijú v uvoľnených mravoch. Takýto vzťah je ideálny aj pre páry, kde napríklad jeden trávi dlhé týždne, prípadne mesiace na služobných cestách alebo je citovo chladnejší.

Niekedy bývajú  polyamorné aj rodiny, nielen dvojica. Ľudia v polyamornom vzťahu sú často viac otvorení a lepší v komunikácii medzi sebou. Polyamoria znamená jednoznačne voľnomyšlienkárstvo a tiež nový západný trend, šíriaci sa veľkou rýchlosťou. Niekedy sa však stane, že ľudia chcú zakryť len svoju zvrhlosť za polyamoriu.

Polyamoria zo ženskej strany by napríklad nemala šancu na rozkvet v moslimských krajinách, kde je manželstvo považované za posvätné a na manželku sa nesmie pozrieť žiadny iný muž, len jej manžel. Keďže žijeme v západných krajinách, máme tu viac slobody,  voľnomyšlienkárstva, teda ideálne podmienky na šírenie polyamorie. V týchto voľných vzťahoch ide tiež o isté plnenie rôznych sexuálnych túžob. Pri polyamorii však nejde výlučne iba o sex. Ide aj o citovú stánku.

Niekedy sa nám jednoducho zapáči aj niekto iný, ako je náš manžel alebo dlhoročný partner, ktorý nám zrazu vie naplniť naše potreby, ktoré doteraz neboli naplnené. Napĺňanie potrieb a prianí jednotlivcov je vo vzťahoch veľmi dôležité. Rozhodne netreba využívať polyamoriu na záchranu vzťahu, ktorý už speje do záhuby. V takejto fáze nemá zmysel prilievať olej do ohňa.

Kde sa vzala polyamoria?

Niektorí voľnomyšlienkári tvrdia, že polyamoria je bežná už od praveku, pretože muž mal viacero žien, a potom postupovala do čias starovekého Ríma a Grécka. Stredovekom však skončila. Niektorí tvrdia, že muži nedokážu byť od prírody monogamní. Chcú tým azda ospravedlniť svoje neverné správanie? V niektorých islamských krajinách zase prevláda zvyk mať aj štyri manželky. Kde vlastne je uzákonené,  že ľudia musia žiť len v jednom páre celý život? Nie je to len zastaraný zvyk z čias stredoveku?  Polyamorný vzťah je v našej spoločnosti stále akési tabu, pretože predsa kresťanstvo nás učí, že iba jeden muž a jedna žena môžu žiť v harmonickom manželstve. Polyamorné vzťahy nás učia veľkej asertivite, otvorenej komunikácii a tolerancii. Takisto sexuálny život je bohatší.

Obhajcovia polyamorie hovoria, že ľudia sa väčšinou berú z veľkej lásky, ale aj tak sa po istom čase podvádzajú a napokon je na stole aj rozvod. Index rozvodovosti sa na Slovensku je vysoký, podľa dostupných štatistík sa rozvádza polovica manželstiev. Jednou z najčastejších príčin rozpadu manželstva je práve nevera. Povedať, čo je zlé alebo dobré, je naozaj ťažké.

V každej spoločnosti a spoločenstve sú vzťahy usporiadané inak, závisí od kultúry, tradícií a zvykov v danej oblasti. Polyamoria je na Slovensku zatiaľ iba v začiatkoch, ale pomaličky si už aj u nás razí cestu do povedomia niektorých liberálnejších ľudí.  Polyamoria znamená citový vzťah zúčastnených, ktorí sú si plne vedomí dôsledkov a sú s tým vyrovnaní.

Polyamoristi zdôrazňujú, že v monogamnom svete, na rozdiel od nich, vládne falošnosť,  pretože dnešný monogamný svet je plný nevier, podvádzania  za chrbtom svojich partnerov. Z tohto pramení bolesť a nedôvera. Polyamorné vzťahy sú často odsudzované pre informácie, že v centre záujmu týchto vzťahov je predovšetkým sex. Nie je to však pravda, pretože polyamoria sa neobmedzuje iba na sexuálne aktivity. Polyamorní môžu mať napríklad spoločné bývanie alebo môže ísť o spoločné dovolenky, môžu sa priateliť.

Podľa viacerých odborníkov, ktorí vytvorili štúdie o monogamii, sa dostávame k záverom, ktoré môžu byť prekvapivé. Hovoria o tom, že či práve monogamia nie je pre nás neprirodzená. Monogamia údajne môže byť iba na chvíľku, potom opäť človek prirodzene spadne do polyamorie. Slováci sú vo vzťahu k partnerstvu konzervatívni, pretože naša krajina je z veľkej časti kresťanská. Navonok sa usilujú o dodržiavanie tradičných princípov spolužitia muža a ženy. V našej kresťanskej kultúre sú pravidlá nastavené veľmi striktne a jasne – monogamia je partnerský ideál. Väčšina konzervatívnej spoločnosti sa zhoduje v tom, že polyamoria je len úchylka, výsledok „zhýralej doby“, choroba, infantilnosť a nerozhodnosť.  No je vedecky dokázané, že človek naozaj dokáže ľúbiť dvoch ľudí naraz.

Nemožno jednoznačne potvrdiť, či polyamoria je chyba v programe, úchylka alebo prirodzenosť. Takže rozhodnutie, aký partnerský vzťah si zvolíte, je len vaše slobodné rozhodnutie a len na vás záleží, ako zvládnete prípadné krivé pohľady okolia.

O polyamorii sa málo hovorí a ešte menej píše. Ľudia akosi prirodzene tento pojem stále odmietajú. Dôležité je podotknúť, že nejde o neveru. Všetci partneri v takomto type vzťahu musia byť na jednej lodi. Existujú rôzne druhy polyamorie. Polyamoriu môžeme nájsť v rovine nielen sexuálnej, ale aj v emocionálnej. Jednoducho môžeme polyamoriu definovať ako formu otvorených vzťahov.

Rozdelenie polyamorných vzťahov

Niektorí polyamoristi rozdeľujú svoje vzťahy na primárne a sekundárne. Znamená to, že jeden vzťah považujú za primárny. Jeden partner je v centre záujmu, najdôležitejší, s partnerom napríklad žijete  pod jednou strechou, dôležité rozhodnutia robíte spoločne, máte spoločný majetok, deti, záleží vám na ňom. Každý z dvojice v primárnom vzťahu môže mať ďalších (jedného alebo viacerých) partnerov, ale títo sú považovaní za sekundárnych. Primárny partner má výhodu pred sekundárnymi. Ostatní nie sú takí podstatní. Keď ide o sekundárnu polyamoriu, tak považujete každý zo svojich vzťahov za jedinečný a správate sa rovnako ku všetkým partnerom, nevyčleňujete partnerov na dôležitých a menej dôležitých. Všetci sú rovnako dôležití.

Je na každého zvážení, ktorý druh vzťahu bude preferovať, či tradičný model, alebo liberálnejší model.