Anorexia u batoliat? Výsledok bitiek nad tanierom

Pozor, ťažkosti s jedlom u batoliat nie sú to isté ako anorexia, aj keď príznaky sú rovnaké, teda že dieťa odmieta jesť. „Existujú dva typy porúch príjmu potravy, za jednými stoja psychologické problémy, za druhými rodičia sami. Dalo by sa povedať, že kdesi medzi možno zaradiť aj anorexiu, ktorá sa nečakane objaví u dieťaťa medzi šiestimi a dvanástimi mesiacmi, často pri prechode na pevnú stravu a kŕmenie lyžičkou,“ hovorí Thomas Cascale. Pre dieťa prechod na pevnú stravu znamená veľkú zmenu v živote, ktorá by mohla prebehnúť pokiaľ možno v pokoji, nenásilne. Predstavuje preň krok k nezávislosti, ktorú si neváha presadzovať, čo rodičia často ťažko znášajú.

Prvé varovné signály

Anorexia u batoľaťa má pomerne rýchly nástup a jasné prejavy. Bábätko nedopíja fľašu s mliekom, jazykom vystrkuje cumlík, odvracia hlavu, keď sa k nemu blíži matka s fľašou alebo lyžičkou. Pokiaľ rodičia naliehajú, snažia sa doň jedlo napchať, tak ho vypľuje. Neskôr sa dostaví vracanie, dieťa nepriberá alebo stráca hmotnosť, aj keď nemá žiadne zdravotné problémy. Dôležitá je v tomto prípade sústavnosť v odmietaní potravy, ak sem-tam dieťa niečo nechce zjesť, je to normálne, nie je stroj. V zásade však záleží na tom, ako sa rodičia k celej záležitosti postavia.

Kde hľadať príčiny

Anorexia u dieťaťa v takom nízkom veku je výrazom konfliktu dieťaťa a rodiča. Ide o psychologický boj, ktorý má však rovnakú príčinu: rodičia dieťa nútili do jedla. Dieťa si preto jedlo spojilo s nepríjemným zážitkom, pri ktorom je veľa hnevu a kriku, a tak radšej prestalo jesť, aby sa tomu vyhlo. Postupne si však aj uvedomí, akú moc získava nad dospelými, keď odmietne jesť. Ak na to matka reaguje neadekvátne, vyhrážkami či prosbami, tak si ju jednoducho vychutnáva. Často tým, že odmietne jesť, trestá rodičov za to, že mu v niečom nevyhoveli, napríklad ho vytrhli z hry a nútili ísť si sadnúť k stolu. Niekedy chce týmto spôsobom aj na seba viac upozorniť, vydobyť si viac záujmu. V každom prípade objavilo mocný nástroj na citové vydieranie rodičov.

Začarovaný kruh

Anorexia u batoliat je zákerná v tom, že vyvoláva reťazovú reakciu. Dieťa začne trucovať s jedlom, rodičia ho nútia, ono potom neje viac, ako by si mysleli a chceli, ale menej a menej. Rodičia strácajú nervy, z každého jedla majú strach, ako to zase dopadne, čo povie pediater, keď dieťa nepriberie. Stres rodičov sa prenáša na dieťa, ktoré sa ešte viac zablokuje, jedlo si automaticky prepojí s nepríjemnou atmosférou a stresom. Niekedy však poruchy príjmu potravy môžu mať aj fyziologickú podstatu, na vine môže byť nejaká vírusová či bakteriálna infekcia, ochorenie krvi, porucha tráviaceho traktu či iného ústrojenstva. Tak či onak, najčastejšie za týmto problémom stojí psychika.

Čítajte tiež:

• Deti sa môžu utopiť aj v plytkej vode
• Poďte sa hrať! alebo Hry pre najmenších
• Efektívne rodičovstvo alebo Ako porozumieť vlastným deťom

Sami to ťažko zvládneme

Napraviť tento problém bez profesionála rodičia ťažko zvládnu. Napokon oni sami sú tí, ktorí k nemu nevedomky prispeli. Odporúča sa neotáľať, nečakať, že sa to nejako vyrieši, že dieťa z toho vyrastie, ale rýchlo konať. Čím väčšie zdržanie, tým sa tento problém horšie rieši. Najskôr treba prebrať celú záležitosť s pediatrom, ktorý by mal zistiť, či príčiny odmietania potravy nie sú fyziologického pôvodu, teda porucha nie je v tráviacom trakte alebo dieťa netrpí refluxom či potravinovou alergiou. Ak sa príde na to, že príčiny sú psychologického rázu, pomôže detský psychológ, prípadne ďalší špecialista.

Rola rodičov je zásadná

Rodičia si musia predovšetkým pripustiť, že urobili chybu, a snažiť sa uvedomiť si, v čom. Problém všeobecne spočíva v tom, že sa príliš zamerali na to, ako dieťa je, čo je, koľko toho zjedlo. Ďalším nešvárom je, že nemajú dosť trpezlivosti, tlačí ich čas, a tak nerešpektujú alebo nevnímajú, že ako dieťa rastie, jeho stravovacie návyky sa menia. Jednoducho len vidia, že neje tak, ako by si predstavovali, a podľa toho konajú. V prípade anorexie u najmenších sa odporúča stanoviť si na jedlá pevnú hodinu, praktizovať spoločné večere, no pod podmienkou, že rodičia nie sú v strese. Ak áno, potom je lepšie, keď sa dieťa naje samo a skôr.

Prevencia znamená byť v pokoji

Psychológ Thomas Cascale radí predovšetkým dopriať dieťaťu pri jedle samostatnosť. Nechať ho, aby si mohlo potraviny ohmatať, privoňať si k nim, jednoducho skúmať ich všetkými zmyslami. Tiež je dobré nechať dieťaťu medzi jednotlivými hltmi dosť času. Neznamená to však naťahovať jedlo donekonečna. Na to, aby sa takto malé dieťa najedlo, stačí štvrť hodiny. Nie je nevyhnutné, aby to trvalo dlhšie, naopak. Medzi jedlami by dieťa nemalo maškrtiť, aby vyhladlo. K tomu prispeje aj pohyb na čerstvom vzduchu. Jedlá, ktoré dieťa nemá rado, mu neponúkame stále dookola, skôr urobíme pauzu, snažíme sa vymyslieť, ako ho pripraviť trochu inak. Aj keď majú rodičia pocit, že toho dieťa veľa nezjedlo, nemali by ho nútiť. Pravidlom číslo jeden je, aby zachovali chladnú hlavu a hlavne nesiahali po nejakých donucovacích prostriedkoch.