Antikoncepcia? Áno, ale..

„Veľa dievčat, ktoré za mnou prichádzajú do ordinácie, žiada o antikoncepciu z jediného dôvodu – aby si medzi svojimi rovesníčkami nepripadali nemožne, keď nemajú v kabelke antikoncepčné pilulky,“ hovorí prim. MUDr. Jiří Šulc. Ich žiadosti preto nevyhovie vždy. „Nechcem ich stretnúť o desať či pätnásť rokov nešťastné z toho, že sa márne pokúšajú o dieťa,“ vysvetľuje.

Zdroj: archiv redakce

Prvá otázka primára Šulca je preto vždy rovnaká – ako často má dievča pohlavný styk. „Niektoré sú také frajerky, že mi povedia, že za jediný mesiac toľkokrát, že im môžem len závidieť. To potom nie je čo riešiť,“ usmieva sa.

Keď mu však dievča povie raz či dvakrát, snaží sa mu vysvetliť, že v takomto prípade je hormonálna antikoncepcia zbytočná, aby sa postaral priateľ. Niektorá to uzná, iná vyhľadá iného lekára.

Váš prístup k antikoncepcii je trochu nezvyčajný. Prečo?
Tieto dievčatá sa mi po desiatich či pätnástich rokoch objavia v ambulancii a majú často problém s otehotnením alebo s nadváhou. Práve včera som tam mal mladú, dvadsaťdeväťročnú ženu, ktorá priznala, že od štrnástich rokov užívala antikoncepciu. Teraz je vydatá, chce zakladať rodinu, no vaječníky jej nefungujú správne. Prečo? Vo svojich štrnástich rokoch ešte nemala úplne rozvinutú hormonálnu funkciu, ovuláciu, ktorú ešte celých pätnásť rokov blokovala.

Antikoncepciou?
Jedným z dôvodov môže byť aj dlhodobé užívanie antikoncepcie. Tým, že pracujem tak v nemocnici, ako aj v ambulancii, prichádzam do kontaktu s oboma skupinami žien. Aj s tými, ktoré požadujú antikoncepciu v ranom veku a je to úplne pochopiteľné a zodpovedné, ale, bohužiaľ, aj s tými, ktoré sa stretávajú s jej negatívnymi následkami.

Všeobecne sa dá povedať, že čím sú vaječníky staršie a čím dlhšie sa antikoncepcia užívala, tým dlhšia môže byť spätná hormonálna reakcia. Musíme vlastne pôsobiť proti dlhodobému útlmu tak, aby sme vaječníky rozpohybovali a vajíčka sa opäť začali tvoriť. Súvisí to určite aj s výberom vhodného typu antikoncepcie v príslušnom veku pacientky aj s ohľadom na iné, tentoraz priaznivé účinky antikoncepčných preparátov. Napríklad liečba akné.

Podarí sa to vždy?
Bohužiaľ, nie. Potom zostáva posledná šanca IVF – umelé oplodnenie.

Takže antikoncepcia áno alebo nie?
Svojim pacientkam hovorím – keď chcete hormonálnu antikoncepciu, čo je určite zodpovednejší prístup, ako riešiť prípadné následky interrupcií, tak ju berte desať mesiacov v roku a potom ju na dva mesiace vysaďte. Aby si organizmus na chvíľu odpočinul a mohol „normálne“ fungovať. Tým znížite pravdepodobnosť komplikácií. Je to môj osobný názor a skúsenosť. Odporúča sa to, samozrejme, mladým dievčatám, ktoré ešte nemajú deti.

Akceptujú to?
Niektoré áno, iné nie.

Prečo?
Tlak farmaceutických firiem, ktoré vám zaručujú, že tieto lieky môžete brať pokojne aj dvadsať rokov, je veľký. A navyše, ak sa na vec pozerám ako ambulantný gynekológ, ste pre mňa tou najlepšou pacientkou. Na nákladoch ma nič nestojíte, antikoncepciu si plne hradíte, ja vás vidím dvakrát do roka, všetko vykážem na poisťovňu, tak to pokojne jedzte.

A keď prídete o pätnásť rokov s tým, že nemôžete otehotnieť, odporučím vám – bežte do nemocnice, tam vám poradia. A ďalej sa tým nemusím zaoberať.
Keď sa však na vec pozerám ako lekár z nemocnice, vidím to inak.

Čo môžete poradiť?
Keď si žena napríklad vo veku dvadsiatich piatich rokov povie, že si bude chcieť v blízkej budúcnosti založiť rodinu, viem, že ide o ideálne modely, ktorých zas nie je až tak málo, tak by som odporučil pilulky kompletne vysadiť a užívať iné formy antikoncepcie. Telo bude mať čas pripraviť sa na tehotenstvo a prípadne sa môžu previesť potrebné vyšetrenia. Žena rovnako nebude stresovaná časom v prípade, že sa nebude dariť otehotnieť. Neexistuje záruka, že ihneď po vysadení dlhodobo užívanej antikoncepcie dôjde k počatiu.

Neplodných párov pribúda, no zároveň sme svedkami pôrodného boomu. Je to trochu paradox.
Hoci ešte pred pár rokmi sme boli svedkami prepadu pôrodov, teóriu silných a slabých ročníkov odmietam. Ak sme sa v niečom po revolúcii priblížili Západu, tak to bola práve pôrodnosť.

Čím si to vysvetľujete?
Keď ľudia po revolúcii mali možnosť cestovať po západnej Európe, mohli vidieť model pôrodnosti – prvé dieťa niekedy okolo veku dvadsiatich ôsmich rokov, druhé v tridsiatich či tridsiatich piatich, prípadne bezdetné páry. Prečo? Každý sa najprv snažil vybudovať kariéru, zabezpečiť sa ekonomicky, užiť si cestovanie bez záväzkov.

U nás, keď som pred tridsiatimi rokmi začínal, neboli vôbec žiadnou výnimkou osemnásť- či dvadsaťročné rodičky. V extrémnych prípadoch pätnásť-šestnásťročné. Dnes majú ženy prvé dieťa približne vo veku dvadsiatich ôsmich rokov. A to je presne tých desať rokov od revolúcie, keď sme hovorili o diere v pôrodnosti.
Súvisí to, samozrejme, aj s naším sociálnym a politickým vývojom. Naraz je tu možnosť cestovania, vzdelávania v zahraničí, väčšej sebarealizácie a dieťa predstavuje značnú komplikáciu.