Austrálske mamičky chodia do školy spánku

Aj Melissa (32), matka Raphaela (3) a Emmanuela (1), mala čo svojim novým francúzskym kamarátkam v tejto záležitosti vysvetľovať. Sama je pôvodom z Melbourne, kde sa jej narodili obe deti a potom sa s manželom odsťahovali do Francúzska. Keď sa tam stretne s novými kamarátkami na kus reči, tak prídu na pretras aj deti. A, samozrejme, ich zaujíma, čo to tá austrálska „sleep school“, teda škola spánku, vlastne je.

Špecialista až do domu

Keď majú bábätká asi tri mesiace, môžu sa aj s mamičkou presunúť na pár dní do akéhosi penziónu, v ktorom špecializované poradkyne učia, čo robiť, keď dieťa zle spí. Teda ako ho ukladať, či a kedy ho utišovať a, naopak, nechať vyplakať, ako pomôcť tomu, aby sa zafixovali fázy spania a bdenia.

Táto služba je na lekársky predpis, a teda sa za ňu neplatí. Záujem o ňu je však obrovský, a tak skúsené mamičky alebo tie ženy, ktorých deti nemali problémy so spaním, ako sú napríklad Melissini synovia, sa im venujú.

Rodina si tiež môže pozvať domov „spánkovú konzultantku“, ktorá strávi u nich niekoľko nocí, aby zistila, v čom je problém. Súkromná konzultácia je už však platená, cena sa môže vyšplhať až k tisíc austrálskym dolárom.

Porodiť dieťa niečo stojí

„Ženy rodia väčšinou v súkromných zariadeniach a tam za to môžu zaplatiť tritisíc až päťtisíc austrálskych dolárov,“ hovorí Melissa. Za cisársky rez je to dvojnásobok. Napriek tomu je čím ďalej, tým viac žien, ktoré si želajú rodiť „cisarákom“, pretože sa boja klasického pôrodu.

Melissa patrila k tomu druhému táboru, pri prvom synovi si dala pichnúť epidurál, pri druhom už nie. Aj to sa v Austrálii rozmáha medzi ženami, ktoré chcú ukázať, že sa neboja bolesti a majú odvahu.

Čoraz viac populárnejší je tam aj tzv. „calm birth“. Táto metóda učí ženy, ako spraviť z pôrodu pokojnú, pozitívnu záležitosť. Inou z obľúbených praktík je aj hypnoterapia.

Všetko smeruje k tomu, aby bola mamička pozitívne naladená, aby sa nebála, naopak, aby ju celková príprava psychicky posilnila a fyzicky pripravila na pôrod.

Čítajte tiež:

• Psychický vývoj dieťaťa počas prvých šiestich mesiacov života
• Neuveriteľné schopnosti novorodencov
• Vývoj reči počas prvého roku

Fandí sa dojčeniu

Mamičky, ktoré nedojčia, sa tam cítia menejcenné a občas zažívajú, že sa na ne okolie pozerá kriticky. V Austrálii dojčí 90 % žien. Melissa dojčila svojho staršieho syna 13 mesiacov, čo je tam norma. Dojčiť sa dá prakticky všade.

„Keď mal štyri mesiace, nepriberal, ako mal, tak som musela prikrmovať umelým mliekom. Brala som to ako osobné zlyhanie,“ spomína Melissa. Prechod na normálnu stravu je potom dosť voľný, deti majú možnosť jedálničkové novinky si doslova ochytať, nikto im nebráni, aby jedli spočiatku rukami.

Už nezažívam pocit zlej matky

V Austrálii chodil jej starší syn do jaslí, ale existujú tam len súkromné, na deň ju to vyšlo na 150 dolárov. Do škôlky chodia deti od piatich rokov, tie menšie tam môžu zostávať len dva a pol dňa za týždeň.

A tak sa rozhodla ako mnohé iné mamičky v Austrálii, kde je štatisticky 1,8 dieťaťa na ženu, že zostane doma. Materská dovolenka je tam totiž len na rok, podľa dohody so zamestnávateľom.

Keď sa presťahovala do Francúzska, vnímala ako najväčšiu zmenu, že v parku a na detskom ihrisku sa nestretáva s mamičkami a deťmi, ale s opatrovateľkami a deťmi.

Naopak, vo svojej novej krajine sa cíti voľnejšia v tom, že sa na ňu nikto nepozerá ako na zlú matku, keď sa nestará o deti 24 hodín denne a chce si od nich niekedy aj odpočinúť.

„Som veľmi vďačná rodičom môjho manžela, že nám občas sami navrhnú, aby sme si spravili od detí voľno, že je to normálne a máme na to nárok. A oni nám ich ochotne postrážia,“ hovorí Melissa.