11. týždeň pred nami…

Čo sa týka bábätka v brušku, tak ma tento víkend riadne potrápilo. Ani nie tak nevoľnosťou, ako bolesťou podbruška. Našťastie v stredu idem na poradňu, tak sa poradím, čím to mohlo byť spôsobené. Na predchádajúcej poradni sme riešili, že bolesti sa môžu vyskytnúť v období akože menštruácie. Ale tú som nemala teraz mať, tak som už veľmi zvedavá či je dieťatko v poriadku a či a o koľko narástlo od posledného sona.

Okrem toho sa nám doma (našťastie) pokazila váha, takže ani neviem koľko som pribrala. S istotou viem, že som pribrala! Ale presné číslo ostáva zatiaľ záhadou. V sobotu som u maminy mala nutkanie odvážiť sa, ale keďže som bola po dobrom segedínovom obede, hneď ma toto nutkanie prešlo. A v tej súvislosti musím vyriešiť, koľko kilogramov nadiktujem sestričke na poradni. Pretože ak poviem, že máme doma pokazenú váhu, bude ma nútiť postaviť sa na tú ich (sto ročnú) a to by som mohla dostať ale že úplny šok. Takže sa radšej dnes skúsim s tou mojou doma, za pomoci skrutkovača veľmi vážne porozprávať a dohodnúť sa, aby neblbla…

Zároveň prosím ženy, ktoré sa teraz bijú do pŕs, že čo to tu táto rieši, veď je tehotná a tehotné musia pribrať. Možno niektoré dokonca hovoria ako moja mamina, že musím jesť za dvoch. Tak ich veľmi pekne prosím, aby si dali ruku na srdce, že keď pomaly ale isto nemohli zapnúť rifle, či im to bolo úplne, ale že úplne jedno… A či im bolo jedno, keď si každý mesiac museli kupovať nové oblečenie, ktoré po tehotenstve neplánovali nosiť. Či sú to hormóny neviem, nebudem sa tentokrát na ne vyhovárať.

Pri synovy som pribrala 20 kg. Slovom dvadsať! Takže si myslím, že mu nič nechýbalo. Jeho miery boli 3800 gr. a 52 cm. A napriek tomu som bola nesmierne šťastná, keď som sa v lete na pláži za seba nehanbila a s radosťou sa so 4 mesačným synom člapkala v mori a užívala si to. A ešte radšej som bola, keď som po cisárskom reze mohla konečne začať cvičiť. Opakujem Konečne! Nebudem klamať, chýbalo mi to neskutočne a to isté pociťujem aj teraz. Nie, nechodila som od pol ročného syna do fitka a nenechávala som ho zatiaľ opatrovateľke. Cvičila som doma s ním na karimatke! S vlastnou váhou a 1,5 kilovými činkami, s ktorými som cvičila aj celé medzi tehotenské obdobie.

Veľmi ma pri synovi bolievala krčná chrbtica, a vlastne celý chrbát. A ja som ten typ, že radšej ako by som mala vzdychať, ako ma čo bolí a sťažovať sa, zdvihnem zadok a idem pre to niečo urobiť. Nie lieciť rehabilitáciami, alebo nebodaj zajedať bolesť tabletkami. To sú pre mňa až krajné možnosti! Ale ísť od základu. A zistila som, že bolesť krčnej chrbtice je hlavne z toho, že človek celý deň zle sedí, zle stojí, zle šoféruje a atď. A že keď si pár krát do týždňa ponaťahujem celé telo úplne jednoduchými cvikmi, chrbát ma vôbec nebolí. A okrem toho to má aj iné benefity, napríklad v pohode vládzem dvíhať 20 kilového syna na ruky. Vládzem si doma s radosťou upratať, okolo domu porobiť a samozrejme sa páčim aj mužovi. To, že mi manžel povie, akú mám super prdel, je pre mňa po takmer 15 rokoch oveľa viac ako kytica ruží. Pretože tie si môžem kúpiť aj sama, ale pekný zadok v obchode nepredávajú. 🙂

Neskôr, keď mal syn už 2 roky som začala chodiť na hatha jogu. Večer, jeden krát v týždni, keď bol už manžel doma a mohol sa venovať synovi. Poviem vám, ďaľšia pecka na boľavý chrbát, a celkovo na ubolené telo. Asi po roku a pol som zistila, že v meste pri našej dedinke sa cvičí aj power joga. Tak som to samozrejme musela vyskúšať a poviem vám, že je strašný rozdiel medzi jogou a JOGOU! Neskutočné, akú som mala svalovicu na druhý deň. Boleli ma také miesta, o ktorých som ani nevedela že mám na nich svaly. Ale keďže sa cez prázdniny necvičilo a na konci leta som otehotnela, od septembra som opäť zmenila „žáner“ a teraz chodím na tehujogu. Momentálne je to jediné cvičenie, ktoré mi spred otehotnenia ostalo. Zatiaľ som veľmi spokojná, cvičiteľka je skvelá. A akú masáž nám dala naposledy ako bonus. Som nechápala, cítila som sa dva dni potom ako o 10 cm dlhšia, doslovne! Pár ťahov s rukami, nohami a krkom na podložke a večer som doma požehlila dve práčky. Preto sa v tomto cvičení chystám pokračovať počas celého tehotenstva a s radosťou!

Tak som sa ešte nedostala k tomu, čo som zažila v predchádzajúci týždeň. Okrem nedeľného púsťania šarkana, kde sme sa viac zabávali ako náš 3,5 ročný syn. Som bola v sobotu s kamarátkami u jednej z nás, takmer čerstvej mamičke, privítať jej malú princeznú medzi nami. Preto takmer čerstvej, pretože jej malá má už 4 mesiace. Akurát kým sme sa my ako matky dohodli, kedy za ňou vyrazíme, chvíľku to trvalo. Tak to nakoniec vyšlo tak, že sme to spojili aj s jej meninami a narodeninamy, ktoré mala akurát pred pár dňami. A ako správne matky, niektoré prítomné aj s deťmi, sme sa veľmi dobre porozprávali a zabavili pri nealko šampanskom a strávili sme spolu niekoľko úžastných hodín. Som rada, že sme sa našli… 🙂 Už teraz máme dohodnutú ďaľšiu oslavu jednej z nás na 10.12. Preto dúfam, že nikomu do toho nič nepríde a ja vám potom o tom napíšem… 🙂

PS: tie keksíky na fotke som piekla, samozrejme za pomoci syna… 🙂

Jana je v 11. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?