11 týždeň tehotenstva, bruško sa začína objavovať

Tehotenské nevoľnosti sa skoro celkom vytratili a nahradil ich iný tiež typický príznak. Únava. Včera sme boli na návšteve u rodiny môjho muža. Ako som si u nich zasadla, myslela som, že zaspím. Zostalo mi trochu zima a švagriná sa ma pýtala, či nechcem deku – no to by som zaspala už naozaj, keby som sa prikryla. Už pár dní ma táto únava sprevádza. Kam si sadnem, tam spím. Ráno sa ťažko preberám, na obed si s mojim dvoj ročným synčekom zdriemnem a podvečer zase ledva žmúrim očami. Ešte že máme chladné, zimné, sychravé počasie pri ktorom mám chuť sa zakrútiť do deky a štuchať do diaľkového ovládača, kým nepríde večer. No je to pekná predstava, ale musím sa prekonávať, pretože moje svedomie a môj syn by mi to nedovolili.

Toto počasie mi doslova vyhovovalo, pretože sa moc nedalo ísť von a tak sme sa hrali doma. Tento víkend bolo po pár dňoch konečne pekne a ja som sa nejakým zázrakom prebrala z tej letargie. Dúfam, že mi to vydrží. Niekedy mám z toho paniku, čo ma čaká, keď sa moje druhé dieťa narodí. Či to zvládnem. Pretože mať doma novorodenca, nie je ako sa hovorí med lízať. A k tomu o dva a pol roka staršieho huncúta.

Snažím sa Paťka pripraviť na nového súrodenca. Niekedy, keď je vhodná chvíľka, ukazujem na svoje bruško a hovorím mu, že tam je maličké bábo. No moc dlho si to nepamätá. Včera, keď som vyšla zo sprchy a tak som sa premávala z kúpeľne do spálne a späť ma môj synček zastavil a ukázal mi na brucho, respektíve na pupok a hovorí – „aha myši“ (on tak volá myšku, alebo aj Mikimauza). No neviem, čo mu pripomenulo na tom pupku myš, ale bolo to vtipné. Evidentne na bábo už zabudol.

Toto tehotenstvo si tak nejak užívam viac. Pri prvom som nevedela presne čo ma čaká, teda predstavovala som si nádhernú rodinnú idylku, ako si donesieme dieťatko z pôrodnice, aké to bude nádherné, hrejivé, romantické. Ale po pôrode prišlo vytriezvenie a s ním tvrdá realita. Teraz viem presne čo ma čaká a možno aj ten pocit, že ešte svoje druhé dieťatko nemôžem chytiť. Môžem ho vidieť iba na sone u lekára a tak nejak ma viac ženie v predstave, že to maličké krehké telíčko bude súčasťou našich životov. Nie je to len pekné bruško v tehotenských šatičkách, ale živý človiečik celkom odkázaný na mňa.

Hmm, aké je to zvláštne, že ono si ešte samé seba ani neuvedomuje a tu vonku na neho čakajú konkrétny ľudia. Konkrétna mama, otec, brat, dedko, babka… Ani o nich nevie, kto sú, odkiaľ sú a akí sú. Ale ja viem, že mu dám všetko čo bude v mojich silách, aby bolo šťastné.

Majka je v 11. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?